Poézia

Autor: Gabo Németh | 9.1.2011 o 18:12 | (upravené 9.1.2011 o 18:24) Karma článku: 3,66 | Prečítané:  317x

Vychovala si ma na vlastných prsiach,

pohládzala vždy,

keď ma zrádzal osud na kolenách.

Som s tebou tak rád.

 

Sklonený nad papierom,

vo váze kvety prebudené k ránu.

Mať ťa večne na perách

a milovať ťa ako večnú dámu.

 

Mať v očiach ráno, keď svitá

a písať, zveriť sa srdcom papieru

a potom báseň šitá na mieru.

 

Ostane pečaťou pre ráno za oknami,

keď sa dvíha hmla stareckej jesene,

a odrazu si tak krásne ľahký,

ako lístie v povetrí

s korunou  chladného novembra na hlave.

 

Cítiš sa ako neskutočný kráľ.

To iba dotklo sa ťa slovo

a partičku s poéziou si rozihral.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?