Básnik Ruska / Alexander Sergejevič Puškin / - / 1799 - 1837 /

Autor: Gabo Németh | 10.1.2011 o 13:45 | (upravené 10.1.2011 o 15:19) Karma článku: 4,77 | Prečítané:  916x

Puškin - básnik vysokých kvalít veľkého Ruska, v ktorom mu bolo vždy akosi pri tesno. S literatúrou vyrastal od detstva, bol s ňou spätý. Niet sa čo čudovať, že mladý Puškin sa chytil pera a začal písať.

Alexander Sergejevič Puškin - ruský Byron.Tento kompliment mu právom patrí. Už jeho stará mama ho viedla k úcte ku knihám, čítala mu rozprávky. Od pestúnky sa zas učil citu k poézii. Láska k nej samotnej bola tak veľká, že sa malý Alexander už  v detstve rozhodol stať básnikom. Jeho pero však bolo príliš ostré. V jeho rannej básnickej tvorbe sa ozývali hlasy proti spoločnosti, v ktorej žil. Rusko ako jeho vlastná krajina, mu to dala patrične najavo, že nie je hoden byť jej synom. Politickej spoločnosti vtedajšej doby Puškin doslova ležal v žalúdku. Umelci a intelektuáli si však Puškina nesmierne vážili.

Puškin od roku 1817 pracoval na ministerstve zahraničných vecí Ruska. Jeho básnické dielo Óda na slobodu, vznikajúce v tomto období vyvolali v Rusku veľké za i proti. Bol odvolaný a preložený na vidiek. Už vtedy politickým špičkám cárskeho Ruska ako básnik - umelec, sa stával tŕňom v oku. V roku 1825 jeho petrohradskí priatelia tvz. dekabristi zosnovali nevydarené decembrové povstanie, ktoré bolo neskôr potlačené. Puškin nepatril k jeho organizátorom, / v tej dobe sa zdržiaval na vidieku /, ale dekabristi boli jeho veľmi dobrí priatelia. Neskôršie represie za tento fakt Puškina neminuli.

Práve dokončieval básnickú poému Eugen Onegin, / v diele zobrazil osud sukničkára, ktorý si nevážil lásku šľachtičnej dcéry Tatiany /, až neskôr, keď o ňu prišiel úplne si uvedomil o čo prichádza. Žiaľ pre túto lásku, to bolo už neskoro. Oveľa väčšiu politickú búrku spôsobuje jeho dielo Boris Godunov. Alexander Sergejevič Puškin v tomto svojom diele zobrazuje dejiny ruského cára zo 16. storočia, ktorý sa angažoval v boji o trón Ruska.

Ako mladý človek stretáva šestnásťročnú Natáliu Gončarovú. Zaľúbi sa do nej a v roku 1831 si ju berie za manželku. Hneď zo začiatku je to nevydarené manželstvo. Puškin neustále píše, zanedbáva Tatianu a tá sa zabáva na plesoch, ktoré boli na tú dobu ozdobou ruskej smotánky. Tam si Natália nájde nápadníka, je ním barón Gorge de Anthésa. Barón sa neskôr ožení so sestrou Natálie, ale blúznivý vzťah so samotnou Natáliou naďalej pretrváva.

Puškin, aby hájil česť svoje mladej manželky, vyzve baróna Goerga de Anthésa na súboj. Píše sa rok 1837. V súboji prvý strieľa barón Gorge de Anthésa a smrteľne zraní Puškina. Ten ešte na baróna vystrelí, čo mu káže ruská česť a hrdosť, ale oproti výstrelu bárona Georga de Anthésa je to iba malé poškrabnutie, ktoré spôsobí svojmu sokovi v láske. Puškin zomiera.

Ruský cár Mikuláš 1. vychystá v tajnosti a zároveň v tichosti pohreb Alexandra Sergejeviča Puškina a zaplatí všetky jeho dlžoby. Bojí sa proticárskej demonštrácie za politiku, ktorú viedol proti veľkému básnikovi Ruska Alexandrovi Sergejevičovi Puškinovi. I tak zomierajú veľkí básnici. Tak zomierajú velikáni so zbraňou v srdci s poéziou, pre ktorú Alexander Sergejevič Puškin naplno žil.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Počet pohotovostí má klesnúť na polovicu

Ministerstvo zdravotníctva chce pohotovosti presunúť najmä do nemocníc, kde majú byť prepojené s urgentnými príjmami.

KOMENTÁRE

Aká môže byť cena za rušenie pohotovostí

Z reality sa nedá odmyslieť ani zneužívanie pohotovostí.

SVET

Kremeľ nechce byť zodpovedný za tragédiu nad Ukrajinou, ale je

Umiernení Rusi budú krajinu obhajovať tým, že povstalci konali z vlastného popudu. Nezmenia však fakt, že Rusko ich vyzbrojilo.


Už ste čítali?