Ujo Pali, ja a hrdličky

Autor: Gabo Németh | 12.1.2011 o 12:11 | (upravené 19.1.2011 o 7:07) Karma článku: 5.39 | Prečítané  287-krát

Je letný podvečer, mesto už podriemkáva. Akoby zaspávalo na vlnách tisícich svetiel. Sedíme na terase s pohárom kvalitného vína. Som veľmi hrdý na tento okamih.

Sedím s básnikom Pavlom Stanislavom Piusom a popíjame, rozprávame sa. Lepšie povedané, pán Pius mi dáva rady, zaúča ma do básnického remesla. Hoci držím v ruke svoj druhý diplom za básnickú tvorbu viem, že ako devätnásťročný sa mám, čo ešte učiť od starších básnikov.

A Pali báči, ako som ho po dvoch deci vína mohol oslovovať, len rozpráva. Je mi v jeho prítomnosti veľmi dobre. Tak sa rozprávame o poézie, o umení, o tvorbe mladých adeptov poézie. A odrazu sa téma zvrtne do duchovnej sféry.

- Gabko, hovorí ti niečo duchovná poézia? -

- Áno Pali báči, rád čítam Rúfusa, Svetoslava Veigla a vašu, vašu krásnu duchovnú poéziu s dedinskými prvkami a kresťanskými tradíciami, Pali báči. -

- Gabko, správny postreh. Ak ťa tento žáner oslovuje, prečo sa mu nevenuješ? Duchovná poézia je krehká, ako tento párik bielych hrdličiek, pozri. -

A naozaj zaregistroval som pri nás párik bielych hrdličiek ako sa cukrujú. Slnko zapadalo sa obzor. Tma sa dvíhala k oblohe a mňa zaujal pohľad na Pali báčiho. Jeho dobrácke a úprimné oči, jeho obrovská charizma a láska k mladým začínajúcim adeptom poezie. Senica v zrkadle svetiel dvíhala zo zeme svoj čierny závoj a Pali báči len rozprával a rozprával. Mne ako mladšiemu prináležalo počúvať a učiť sa. V tom Pali báči povedal.

- Si Gabriel, máš biblické meno. Prináleží ti rozvíjať tento básnický žáner. Veď ty, Gabko, si dobrý ako ten párik bielych hrdličiek, dobrý od srdca ako chlieb. -

Odrazu mi hrdličky prisadli na plecia. Zvláštny okamih. Skoro som rozbil pohár s vínom.

- Vídíš, Gabko, hrdličky vycítili, že si dobrý človek. -

Vyhrkla mi slza z oka. Od dojatia som prehltol horkosť, ktorá ma dusila. Prežíval som v tom období ťažké chvíle, prestať písať som však neprestával. Písanie ma držalo nad vodou. O to viac som si vážil takéto zvláštne a neskutočne krásne chvíle.

V ten večer sa čosi vo mne pohlo a začal som sa pozerať na duchovnú poéziu inými očami. Nehrial ma pocit, že som získal na Literárnej Senici ďaľšie ocenenie - diplom, skôr ma hriali slová Pali báčiho - Pavla Stanislava Piusa, neskôr priateľa v každom čase, na ktoré sa vždy môžem spoľahnúť. A dodnes, keď dotýkam sa pera a píšem, myslím na jeho slová, na hrdličky na terase, na skoro rozbitý pohár pravého modranského vína, a na ten pocit na srdci, ktorý by som ešte rád chcel znova zažiť, pocit hrdosti a pochopenia Pali báčiho.

Po rokoch popíjame vínko ako kolegovia na schôdzi Spolku slovenských spisovateľov a darmo pohľadom z okna hľadáme párik bielych hrdličiek. Jedno je isté. Pochopil som. Poézia dáva krídla. A my básnici sme stvorení na večný let, iba dávať a vždy skromne brať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Položili sme do galérie okuliare. Pomýlili si ich s umením?

Umelecké dielo si s odpadom, už pomýlila nejedna upratovačka galérie. Bodaj by nie, ak sa vystavujú aj rozmrvené sušienky či škvrny. Kde je hranica medzi žartom a umením?

PLUS

Keď moderné umenie mýli ľudí

Vybrali sme niekoľko prípadov, keď umelci dokázali popliesť ľuďom zmysly.

DOMOV

Behan polícii naďalej uniká, pátranie po väzňovi pokračuje

Polícia odmieta informáciu, že väzeň na úteku im po zadržaní ušiel.


Už ste čítali?