tým pravým ľudským citom,
ktorému Najvyšší dal meno láska,
pocítim v tvojich rukách chlieb,
moja večná kráska,
a pochopím, že srdce máš
mäkkšie ako chlebová kôrka,
položená na stole. Žijeme si.
Platíme faktúry a dlhy.
Sme vždy v super extra pohode.
Našu lásku osviecuje slnko,
a vždy, zakaždú cenu spája brehy.
Raz, drahá, keď tu už nebudem.
Spomeň si. Naša láska bola
bielou perlou v mori.
A my osudom spätí, stále svoji.
Čakáme, kedy more zdvihne vlny,
a prvá naša loď zakotví v tvojom úsmeve.