Príliš múdry policajt, alebo príbeh zo života

Autor: Gabo Németh | 4.2.2011 o 6:39 | (upravené 4.2.2011 o 12:31) Karma článku: 3,97 | Prečítané:  574x

Tento príbeh priniesol sám život. Až je zarážajúce, ako poniektorí muži v zelenej rovnošate, inými slovami, muži zákona sú múdri, až im hlava múdrosťou prekvitá. Ale nechajme rozprávať príbeh pekne poporiadku.

Včera som šiel poobede, ako obvykle do práce. Mobil mám sústavne pri sebe. Je to dobrý vynález. Máte spojenie za každú cenu s každým. Niekedy mám pocit, že s mobilom som sa narodil. Mám ho sústavne pri sebe. Vždy a neustále. Pomaly som sa blížil s kufrom v ruke k svojmu pracovisku, keď zazvonil. Zdvihol som ho. Z druhej strany sa ozval.

- Tu vydavateľstvo Ikar, kuriér, doniesol som vám knihu.-

- Práve idem na do práce, kde ste? -

- V obci Leles. -

- Viete kde je knižnica? -

/ Pracujem totiž ako knihovník v knižnici. /

Kuriér sa ozval.

- Nie neviem. -

- Tak sa stretneme pred mestským úradom za dvadsaťpäť minút.

- V poriadku, za dvadsaťpäť minút. - súhlasil kuriér.

Zatiaľ som šiel zmeniť peniaz, kuriér nikdy nemá vydať, a za knihu mu treba platiť čo najpresnejšie. Zmenil som peniaze a postavil som sa pred mestským úradom a čakal na kuriéra. Treba podotknúť bola obrovská zima a mráz. Počasie podpsa. Mrzol som a bola mi zima. Ruky skrehnuté ako štolverka, že ani mobil do ruky som nedokázal chytiť do ruky. Bola mi príliš dlhá chvíľa, dvadsaťpäť minút už ubehlo, kuriér nikde, ja mrznem ako sibírsky cencúľ. Vybral som mobil. Mám ho už dva roky, ale ovládam ho jakžtak. Ktosi vyšiel z úradu, a ja som sa snažil zavolať operátorovi. Pokiaľ som s tými skrehnutými rukami našiel jeho číslo a zavolal trvalo to. Konečne, volám. Z druhej strany sa ozve.

- Máte 0,01 eura, telefonické prepojenie nie je možné. - No zbohom! Odrazu, zozadu spoza chrbta sa objaví policajt ako v rozprávke a položil mi takúto otázku, až ma dorazil. Bol to vrchol drzosti. Však počúvajte.

- Prečo fotíte moju ženu? -

-Ja, sa snažím pán policajt telefonovať. Ja, ani poprvé, neviem kto je vaša žena, neviem kto ste vy. Vravím, čakám kuriéra, a snažím sa mu zavolať. Hádam v ruke držať mobil môžem, nie? Poznám svoje práva. To je systém. Ani telefonovať nemôžem. -

Policajt spľasol ako bublina, mňa však rozladil ako strunu na husliach. Až neskôr mi bolo do spevu, respektíve do plaču, akých to múdrych policajtov na Slovensku nosí naša drahá zem. Kuriér prišiel o pätnásť minút neskôr. Vyplatil som mu knihu. Bol som premrznutý, ale rád, veď mi došla zaujímavá kniha, na ktorú som čakal celé dva týždne.

Dlho som rozmýšľal o zakomplexovanosti daného policajta. Ja, keď chcem odfotiť ženu, tak si odfotím vlastnú v Evinom rúchu, a krásnu ako lusk. Nemusím fotiť kadejaké ženské.

Pán prezident Policajného zboru SR, pán Spišiak, tak takých múdrych policajtov máme / respektíve máte na Slovensku /, že nedovolia držať občanom v ruke ani mobil. Možno policajt dávno túžil zviditeľniť svoju ženu, len nevedel ako na to. Sú také chvíle v živote , do smiechu, dopopuku, ktoré prináša život sám, bez nároku na honorár.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

V New Jersey narazil vlak do nástupišťa, hlásia mŕtvych a stovku ranených

Fotografie z miesta nešťastia ukazujú citeľne poškodené nástupištia.

KOMENTÁRE

Škoda, že Procházka nekandidoval pred dvoma rokmi

Sebe by zachránil reputáciu a Slovensko azda od koalície tretieho Fica.


Už ste čítali?