V čase súmraku spomínam

Autor: Gabo Németh | 12.2.2011 o 11:25 | (upravené 12.2.2011 o 11:48) Karma článku: 1,89 | Prečítané:  260x

V čase súmraku,

keď slnko vykúpané v azurite,

fénom vysušilo si medené vlasy,

na dve dlane zašlo spať.

 

Myslievam na domov,

na teplé dlane matky ako čaj,

ktorým zohrievam si skrehnuté ruky.

 

A vždy, keď padne

poludňajšia smena bielemu dňu,

ako keď utnú. Spomínam,

na otca v okne, ktorý fajčí

ako stará dimitrovka,

 

na zbierku básní Pavla Hudáka,

na jeho Povraz obesenca,

na broskyňový súmrak,

keď mi ukazoval cestu za slovom.

Na jeho prahu vždy svitalo.

 

Spomínam na kaviareň na Laurinskej 2,

keď mi Jožo Urban dával lekcie,

ako to chodí vo svete poézie.

Spomienka na priateľov vždy žije.

I keď básnici stratili sa

ako jarný sneh pod oknami.

 

Ostalo prázdne nebo a spomínanie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?