Keď slnko zapadne skôr ako inokedy

Autor: Gabo Németh | 17.2.2011 o 6:02 | (upravené 17.2.2011 o 7:18) Karma článku: 3,35 | Prečítané:  243x

Miluje šumivé burgunské,  teplé jesenné večery, keď na terase s pohárom v ruke hľadí Parížu do tváre. Miluje šum lístia osamelých stromov. V ich korunách hniezdi Schopenova jeseň a prvé večerné etudy.

Vytiahne zapaľovač značky Alain Delon, i ten dym nadnášajúci na terasou je francúzsky. Miluje ženy farby čokolády so sladkým úsmevom z Karibiku, a tiché pokojné noci, keď mesiac - ten starý básnik, mu šepoce do ucha, čo je pravá poézia.

Je muž na správnom mieste, s miestom v dozornej rade, s  kopou každodenných starostí a s poéziou v očiach, na tento zhasínajúci deň. Rozmýšľa. Je večer ako utkaný zo slovo Prévertovej básne, akoby čakal, že zhasne, tento  nevšedný deň. V dnešnej pohnutej  dobe byť dobrým vydavateľom je  ťažšie ako udržať si svet pri nohách.

Má všetko. Na krku štyridsiatku, od minulého týždňa novú milenku, tá predošla vybledla ako spomienky, na čas, ktorý sa nedá zvrátiť späť. Láska a ženy sú pre neho hnacím motorom. Tak žije na plný plyn, kým sa jeho príbeh nenaplní do poslednej bodky. V  očiach má vietor, ktorý každú ženskú zelektrizuje. Fajčí  cigaretu,  vyžíva sa z nej, potom uzamkne tento deň na dva západy a žije s pocitom, že sa právom sa narodil pre tento svet.

V tom na stole zazvoní telefón, má tú drzosť vyzváňať rovné dve minúty. Prejde terasou k telefónu a čosi rozpráva. Je úplne ponorený do rozhovoru, úplne.

 - Akože nepríde? - spýta sa váhavo. Noblesne si potiahne z cigarety. Dym by sa v izbe dal krájať, ale stal sa už súčasťou Johnyho fajčiarenskej  siesty.

- Má prísť nočným leteckým spojom na trase Viedeň - Varšava - Paríž. -

- Už vôbec nepríde. Lietadlo havarovalo. Nikto z cestujúcich haváriu neprežil. -

Výjde na terasu, oči ponorí do súmraku. Chytá sa vlastných brehov. Pod terasou tečie mladučká Séina, lístie padajúce na vlny sú farbami boľavej jesene, keď slnko zapadá skôr ako inokedy.John už nemá dcéru, navždy ju stratil. Celý ukrižovaný bolesťou zhasína ohorok cigarety. Do očí sa mu tisnú slzy. Mal všetko. Odrazu nemá nič. Obráti list v knihe menom  osud, a naisto vie, že  viac nenájde nikdy stratené.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?