Dnešný svet je o inom ako ten starý predošlý. Vyhasína v ňom úcta k človeku, láska ako taká. Kedysi sme si viacej rozumeli, aj v rodine, aj v práci. A dnes existuje honba za peniazmi, za kariérou a to podstatné nám uniká medzi prstami. Porozumenie, úcta a láska k človeku, tieto tri základné kamene ľudského bytia sú základom všetkého, čo k životu patrí. Bez úcty k človeku niet lásky, bez lásky niet porozumienia. Je to taký začarovaný kruh, do ktorého, keď sa zamotáme, niet z neho úniku.
V dnešnej dobe existuje úcta k svojmu učiteľovi - pedagógovi? To dnešná mládež si neváži prácu pedagóga. Stačí si premietnuť minulosť, obzrieť sa za seba, a sme tam, kde sme nechceli byť. Žiaci sú drzí na svojich učiteľov, medzi sebou šíria šikanu, nevážia si to, že padagógovia sa o nich starajú, vlievajú do nich vedomosti. Avšak ak dnešnej mládeži poviete internet, mobil, cigarety, alkohol, všetci do jedného budú za, budú súhlasiť s tým, že je to moderný život nambrvan.
Lenže bez vzdelania, bez chcenia učiť sa, byť osožný, to nejde. Vzťah k učeniu u mnohých pokrivkáva. A pritom by stačilo tak málo, nehrať sa a dospelých vo veku kedy na to dieťa, respektíve žiak ešte nemá. Pretože výjsť so spolužiakmi zo školy a hneď v prvej uličke si zapáliť cigaretu, akože som frajer pred všetkými, sa skôr, či neskôr vypomstí. Opäť môžme povedať, že je tu neúcta k vlastným učiteľom, k vlastnej škole, ako takej.
Zamýšľavajúc nad časmi, kedy som i ja brázdil školu. A musím povedať rád som sadal do školských lavíc, rád sa učil, vážil si každého učiteľa. Dnes tento ľudský aspekt chýba dnešným žiakom - študentom. Vážiť si ľudí, pretože sme ľudia, raz i my budeme potrebovať pomoc. Jednoznačne všetko vychádza z rodiny, samotnej výchovy rodičov. Ako sa budú deti vychovávať, také budú i v budúcnosti, to je životná rovnica, ktorá vždy platila, a vždy platiť bude. Pamätajme, čo vložíme do vlastných detí, to sa nám dvakrát vrátiť.