Renáta Kiovská / Divožienka /

Autor: Gabo Németh | 1.3.2011 o 7:17 | (upravené 2.3.2011 o 11:59) Karma článku: 2,13 | Prečítané:  322x

Vydavateľstvo Finaltlač, Trebišov 2009

Recenzia

Keď sa mi dostal do rúk básnický debut poetky Renáty Kiovskej Divožienka, človek mal pocit, že bude svedkom poézie plnej ohňa, veď  názov samotnej zbierky,  to priam naznačuje. Avšak debut poetky Renáty Kiovskej Divožienka je plný krásnych, až krehkých básní s filozofickým nádychom. Odrazu sa k čitateľovi prihovára zrelá autorka, zrelá v básnickej tvorbe.

O čom Divožienka Renáty Kiovskej naozaj je. Básne majú svoju patričnú hĺbku a stoja za zamyslenie, ba dokonca  nútia človeka rozmýšľať nad vlastným životom, vlastným údelom. Básne z Divožienky možno zaradiť do kategórie klasiky s modernými prvkami,  sú to naozaj básne, ktoré prekvapia svojou atmosférou.

Básne v podobe tejto útlej básnickej zbierky Divožienka sú plody Renáty Kiovskej samotnej autorky a poetky v jednej osobe.  Poetika autorky je silnou stránkou,  z  minimum slov dokáže Renáta Kiovská vydať maximum, dať to pravé, čo poézia má čitateľovi dať. Básne autorky sa stavajú tak príjemným osviežením každodenných bežných dní.

A potom, že poézia nepatrí k životu. Hutnou silou básní Renáty Kiovskej a celého jej básnického debutu Divožienka je originálna myšlienka, ktorá dokáže zaujať. Výsledkom je 52 miniaturných básní, vytvárajú akúsi  spoveď autorky, ktorá spovedá sa papieru a báseň je jej životné motto, krédo v srdci. To je samotné poslanie každého básnika, každej poetky, ktorá to s poéziou myslí vážne.

Renáta Kiovská nasadila vysokú laťku, kráčať svojou poézou k svojmu čitateľovi. Je nutné dodať, že jej kvalita básnického jazyka  je nespochybniteľná. Dá sa očakávať, že autorka Renáta Kiovská vyzreje ešte na zrelšiu autorku, poetku originálných básní. Čas zreje pomaly, i pre samotnú autorku, a to je pre autorku viac menej dobré, perspektívne. Tým poetka naznačuje akou cestou chce kráčať.

Veď autorka vie, že : / cintorín spomienok len pre povolaných / občas tvoja fotka s nápisom navždy / zažne pietny kahanček citov / a rozumom ťa starostlivo pochovám / keď  moje srdce bolo z porcelánu /. Takto sa autorka prihovára blízkej osobe v básni Pamätníček, / 14 str /. Zároveň pociťuje bolesť / str15 / , v básni s rovnakým názvom doslova vraví :/ Bolesť je pokrkvaný náčrtok básne / odhodíš ho / ale v mysli zostane / aspoň jedno písmeno /.

V  básni Skrat / str 22 / autorka píše: / stratila som sa medzi ľuďmi / sýty hladnému neverí / volím medzi kameňom a chlebom.  / Na chlieb sa tak ťažko  robí /. V básni  Osud / str42  má autorka pocit: / Mať v srdci Shakespeara / a v mysli Marka Pola / je potravou a jedom zároveň / Nemusíš uveriť / ak uvidíš ukryté / a pochopiť ak pôjdeš cestou bez cieľa /. Pre autorku je dôležitá viera, ako ju opisuje  básni /  Viera / str 43 / Nesieš ma v náručí / aj keď nepoznáš moje meno /Som v bezpečí /.

Je potešujúce, že sa objavila poetka s takým nadaním a hľadá dávno nepoznané, na križovatke osudu, túžiac sa podeliť so svojimi pocitmi ako vystrihnuté zo života, tak skutočne reálne, že každá radosť, či smútok  je zrkadlom jej vlastnej spovede a zároveň studňou, z ktorej pramení čistá priezračná poézia menom život. Skúsme sa ponoriť  do básnického debutu Divožienka Renáty Kiovskej  a pochopíme, že bez iskry plameňa niet ako života bez poézie. Samotná autorka nás o tom jednoznačne presvedčila.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?