Angelika a jej bicykel

Autor: Gabo Németh | 20.3.2011 o 11:42 | (upravené 21.3.2011 o 9:01) Karma článku: 2,51 | Prečítané:  299x

Vtom okamihu zazvonil telefón. - Á,  Romana, som rada, že ťa počujem. - Sáre lichotilo, že počuje tento známy hlas. S Romanou, s bývalou spolužiačkou sa naposledy videli od čias, keď chodili na Strednú zdravotnú školu. Romana sa vypracovala na vrchnú sestru, odbor, ktorý študovala, sa jej páčil a zostala v ňom pracovať.

Sára sa zas vypracovala ako hlavná asistentka riaditeľa firmy Vitasros, ktorá sa zaoberala vývozom a dovozom zahraničných liekov. Po škole každý šiel svojou cestou. Trieda 4. AO osirela, ostali iba spomienky a čas spomínania, na krásne študenské časy.

- Ako žiješ, Sára? Koľko je to rokov, čo sme sa nevideli? -

- Rovných šesť rokov, šesť rokov. Ani sa nechce to mu veriť. -

- Pozajtra cestujeme do Bratislavy. Môžme sa staviť? -

- Super. - zajasala Sára od radosti.

Telefónný pokec, čo nového, ako sa žije obom priateľkám, bývalým spolužiačkam trval skoro hodinu.

- Už musím končiť. Angeliku treba vybrať zo škôlky. Stretneme sa v sobotu devätnásteho, u nás doma. -

- Jasné. Maj sa. Teším sa. - povedala Sára. Zložila  telefón. Bola  z celého telefonátu natešená a veľmi rada. Tono príde domov z práce, ona ešte uprace izbu i vlastné myšlienky. Bože! Stretne sa opäť so svojou kamarátkou, ani sama to mu nechce veriť. V  stredu cestujú do Bratislavy. Tri dni vo veľkomeste akurát stačí i samotnej návštevy u Romany. Tono bude akurát na akejsi konferencii, aspoň si spolu s kamoškou poklábosia. Staré baby zaspomínajú na školu, na mladosť, ktorá sa už nevráti, nikdy viac.

Čas sa blížil a Sára sa nevedela dočkať, kedy sa s Romanou stretnú.

- Akú kravatu si mám zobrať? spýtal sa Tono, popritom si pripravoval oblek, tešil sa i on, veď bude mať prejav, tak dlho sa na túto konferenciu pripravoval. Na konferenci budú zahraniční hostia, vedci z oblasti neurológie. Nové poznatky, články budú na prospech jednej i druhej strany ako pre pacientov, tak i pre lekárov.

- Tá červenofialová by bola dobrá, sekne ti ku kravate. Robí ťa  úplnym fešákom. - konštatovala Sára.

Celou cestou nebolo inej témy, ako jej priateľka Romana. Romana, Romana, stále Romana, Tonovi to už liezlo krkom, ale ženské sú už také. Zahryznú sa do čohosi a nevedia kedy prestať. Samotná Bratislava Sáru ohromila. Bola tak moderná, tak krásna. Dunajské nábrežie? Hotová rozprávkova scenéria. Už len princ chýbal.  Romantika, akú ešte nezažila. Prvý deň bol fantastický. Večera pri sviečkach ako vystrihnutá z večerných bestsellerov  na pokračovanie. Keď prišiel čas stretnutia, obe priateľky si padli do náručia, až vyhrkli slzy dojatia. Súdržnosť a skutočné priateľstvo sa tu nedalo zaprieť a debaty mohli začať.

Doobeda obe zotrvali pri káve a na poludnie sa vybrali k Dunaju. Romana nebývala ďaleko od Dunajského nábrežia, tri zastávky od domu. Romana sa rozhodla zobrať malý bicykel, štvorročná Angelika vyskakovala priamo  z kože.

- Áno, áno, bicykel, chcem bicykel. - švitorila  malá Angelika ako lastovička. Fúkal príjemný vánok, slnko sa v plnej paráde ukázalo na oblohe. Sára s Romanou sa rozprávali, občas dozreli na Angeliku, ktorá sa vyšantila do sýtosti s bicyklom.

- Dávaj pozor, aby si nespadla. - napomenula Romana dcérku. Ani nestačila vetu dopovedať a Angelika bola na zemi. Spadla. Silno si udrelo koleno, to okamžite z modravelo a bolo veľmi citlivé.

- Angelika, čo som ti vravela? - napomenula Romana dcéru. Angelika na ratu začala plakať, bola na nezastavenie. Zľakla sa krvi. Slzy jej tiekli po líci ako oceán, ktorý sa práve vylieval zo svojich brehov. Narýchlo prišli domov, Angelike mama ošetrila koleno a plač prestal. Na všetko sa zabudlo.

 

po dvoch rokoch

 

- Akosi je tá Angelika ticho v izbe. - konštatoval Erik. Vošiel do detskej izby a zazrel ako si jeho dcéra skláňa hlavičku na vankúš, akoby bola malatná, ospalá, celá bez ducha.

- Kolienko ma bolí. - povedala smutne Angelika.

- Chce sa mi spať. -  Po čase sa ukázala príčína bolesti  kolena,  a sústavnej slabosti, malátnosti.  Angelike určili diagnózu, tá Romana a Erika doslova šokovala. Leukémia. Angelika ani nechápala čo sa okolo nej robí. Dlhé kučeravé vlásky sa museli ostrihať na krátko. Nehovoriac  ako prijímala chemoterapiu, keď prišla o vlasy. Bol to úder podpás i pre ňu. Mala strach, mala obrovský strach zo zrkadiel a nechcela sa do nich pozerať.

Angelika práve oslavovala šieste narodeniny. Romana s Erikom boli v koncoch. Ich dcéra sa tešila do školy, na triedu, na spolužiakov, na všetko krásne, čo škola prináša. Na Angelikine narodeniny prišli i starí rodičia. Odrazu  všetkých zaplavilo boľavé šťastie, iba Angelikine očká nič nechápali, boli rovnaké veselé ako to babie leto plné slnka bez mrakov.

Teplá  jeseň utkaná v sieti hodvábu pavučín vylákalo celú rodinu Rezákovych na pláň za mestom. Starý otec Angelike kúpil šarkana, túžila ho púšťať, túžila mať krídla a spolu letieť do výšky oblakov. Bola tak šťastná, že každá chvíľa, každá minúta sa násobila s tou prostou detskou radosťou, akú dokážu mať iba deti.

Keď prišli domov všetci sa navečerali, Angelika sa rozhodla ísť spať. Chcela veľmi, aby jej otec čítal rozprávku o princovi, ktorému patrí pol kráľovstva. Erik jej začal čítať  Exupéryho Malého princa. Angelika zatvorila pomaly oči, akoby našla, to svoje vysnívané kráľovstvo bez bolesti, bez trápenia. Pokiaľ otec  vyrozprával so slzami v očiach rozprávku, ktorej sám nechcel, nedokázal uveriť, Angelika našla svoje večné kráľovstvo a možno sa stretla i s Malým princom. Erik ju celý čas držal za ruku, cítil, že odchádza ako odchádzajú iba anjeli s nalomeným krídlom pre bolesť.

Vyšiel z  detskej izby a všetkým povedal.

- Angelika od nás navždy odišla. - Romana cítila bolesť v srdci, trhalo jej ho na mraky.

Za oknami sa spustil tichý jemný dážď. To jesenné prelúdium si navždy zapamätá. Veď dážď odniesol jej princezničku, dcéru, ktorú jej ju  už nik nevráti. Oblohou sa prehnala búrka, zahrmel blesk. Čosi z tohto domu odchádzalo, zároveň navždy ostávalo tu, v matkinom srdci pre bolesť, pre slzy, v ktorých sa ostrila bolesť na hrane a svietila ako posledná hviezda na ceste za smútkom, na jeden dych.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?