Umenie nepozná hranice

Autor: Gabo Németh | 25.3.2011 o 17:38 | (upravené 29.3.2011 o 12:04) Karma článku: 2,73 | Prečítané:  440x

Čosi na tom bude. Veď umenie má byť mostom, ktorý spája a nie rozdeľuje. To, že umenie tým mostom naozaj je, potvrdzujú stretnutia básnikov medzinárodneho charakteru v SátoraÚjhély, alebo Széphalome, v Maďarsku.

Poprvýkrát som / sú to mu už  i päť  rokov / šiel na toto stretnutie takpovediac s malou dušičkou, ako príjmu Maďari medzi sebou  Slováka, človeka, s poéziou v krvi. Obavy však neboli na mieste. Zakladná organizácia telesne postihnutých v SátorÚjhély v spolupráci so Spolkom maďarských spisovateľov, pobočky, v SátoraÚjhély každý rok organizuje milé stretnutia, kde si vymieňame skúsenosti z literárnej oblasti. Každý príde každý rok s niečim novým, buď so svojou knihou, ktorá všetkým poteší, alebo novými aktivitami. Tieto vzácne okamihy síce trvajú len niekoľko hodín, ale vryjú sa do srdca natrvalo.

Vďaka tomu som mohol spoznať skvelých básnikov, ktorých reč  zvoní. Nedá mi tak v kútiku duše zaspomínať a odbočiť trochu od témy. Naša učiteľka slovenského jazyka na Základnej škole pani Kiliková na jednej z recitačných súťaží Hviezdoslavovho Kubína spomenula ako Hviezdoslava očaril maďarský jazyk, že svoje prvotiny začal písať v tomto jazyku. Maďarčina sa mu zdala tak vznešená, tak ľúbozvučná a zároveň hrejivá.

Až jedna udalosť to zmenila. Na svadbe  Hviezdoslav rečnil k mladému páru, ktorý sa rozhodol kráčať spoločnou cestou za šťastím. Mal krásny prejav v maďarčine. Všetci tlieskali, len jeho matka celá zronená ronila slzy. Keď sa Hviezdoslav spýtal  staršiny, prečo jeho matka plače a roní slzy, keď ostatní tlieskajú a radujú sa šťastiu tu prítomnému páru. Staršina odpovedal, akoby by neronila slzy, keď každý ti rozumel, len vlastná matka nie. To bol pre Hviezdoslava tak silný emociálny zážitok, že začal písať v slovenskom jazyku.

Napriek  všetkému, čo Hviezdoslava postretlo, čo postretlo mňa ako básnika v Maďarsku, považujem madarčinu za veľmi pekný jazyk, aj keď miestami ťažký/ čo sa gramatickej stránky týka /. Vďaka  maďarčine sa rozšíril okruh mojich priateľov o skvelých básnikov ako je László Bodnár, István Halász. Tak strašne sme si sadli, tak si rozumieme, že som sa rozhodol písať básne  v maďarčine.

A prečo toto všetko spomínam? Pretože zajtra sa v Széphalome po roku opäť stretneme, opäť sa stretnú priatelia a známi, ktorí  si majú vždy,  čo povedať. Spája ich spoločná záľuba písanie. Vlastnou tvorbou dokážu vyjadriť svoje city, myšlienky a vždy byť v rovnovaké s rozumom, že umenie je ten pravý most, ktorý spája všetky brehy.

A tak s radosťou v srdci si uvedomujem fakt, aký krásny deň nás zajtra čaká. A  ešte čosi, to zlo, čo sa vraví, že je  medzi Maďarmi a Slovákmi vôbec neexistuje. Maďarskou kartou a politikou okolo toho, sa oháňajú iba politici. Taký Ján Slota z SNS múti viac kalnej vody do koryta Dunaja ako je treba. Svojími výrokmi viac menej poškodzuje dobré meno Slovenska. To všetko neexistuje.

Medzi Maďarmi a Slovákmi z vlastnej skúsenosti viem, žiadne bariéry neexistujú. Ba dokonca moji kolegovi zo Spolku maďarských spisovateľov mi našli prekladateľa na moje druhé básnické dielo Slnko nad básňou. Prekladateľ Károly Cseh zo SátoraÚjhély dielo preložil. Čaká sa iba  na schválenie grantu, aby sa spustilo maďarské vydanie.

Je mi potešením sa zajtra opäť stretnúť s maďarskými priateľmi. Priateľstvo spomedzia MedziBodrožia a samotného Maďarska tu je a existuje. Je tu priateľstvo, ktoré nepozná hranice. A som to mu nesmierne rád a teší ma to veľmi. Priateľstvo, to pravé priateľstvo má tu svoje korene. Potvrdzuje to zajtrajšie naše stretnutie, ktoré nás iba čaká. A verte, veľmi sa naň teším.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?