v nemú bolesť, na jeden kríž.
Slnko vykúpi bahniatkami nedočkavú jar
a dobehne dávno zmeškané.
Všetko sa vráti do starých koľají
a vietor starý vetroplach
naberie správny smer.
Srdce prvým a posledným
svetlom zabliká
a dá všetkému zelenú,
keď podáš pomoc ramenu....,
Veď z každého kríža tečie krv.
Slzám voľný kredit na bolesť
Bola si vyzlečeným jazzom za oknami,
keď v ten osudný deň
Luis Amstrong v slzách zomieral,
na tri takty trištvrťovej noty,
kým dohrala jeseň
svoje nekompromisné blues.
Uložil som ťa navždy do pamäti,
lineárnymi obrysmi tvojich pier,
na ktorých noc zabudla všetky mená lodí
a slzám dala voľný kredit na bolesť.
Sú Schillerove rána pre básne, na tajný kód,
keď myslievam na tvoje vlasy.
Spí v nich slnko v tajnom úkryte
a všetko čo bolo, je popol na perách....
Jeseň, čo hniezdi so zloženými krídlami
v korunách stromov a čaká na odlet kormoránov
oblohou menom neskutočný kríž.
Samota v rámci programu
Poludnie dosiahlo bod varu,
s čiernou kávou na podnose.
Samota ostrí si zuby
bez tvojho úsmevu
so značkou Colgate na perách.
Raz deň vybieli všetky spomienky.
Pochováš sny, ktorým pomník nikdy nepostavíš.
Ostane iba stratený svet bez teba,
bez túžob na dotyk.
Uzamkneš noc na dva západy,
popustíš pravdu z reťaze
a pochopíš prečo samota
nerada češe búrku par excellence.