Rozprávka z tisíc a jednej noci

Autor: Gabo Németh | 18.4.2011 o 13:48 | (upravené 20.4.2011 o 10:04) Karma článku: 2,10 | Prečítané:  319x

Romantickou dušou  prejdem od môjho srdca k vlastnému rozumu,

kde s pevným bodom v hrudi opíšem slnko

ako dávno zabudnutý kruh a spočítam

všetky mince rána meniace sa,

na kvapky plné túžob, do posledného dažďa.

 

Na rukách stojí rieka,

ktorej brehy ťažko pochopíš.

Tam nájdeš dávnu loď

v množine hviezd ako elementárny prvok,

čo proti vetru chce objaviť tajomstvá

dávno nepoznaných chvíľ,

 

utkaných z orientálneho hodvábu,

keď si kladiem neskutočnú pravdu do hlavy,

že si navždy moja kráľovna zo Sáby.

 

Je čas obzrieť sa za seba,

veciam dať základný kameň menom náš svet,

v ktorom veriť znamená mať,

vytesané sny zo slov pre teba.

 

A žiť znova, mať neskonale rád,

keď sa k oblohe dvíha starý Orient,

keď naisto viem, kto si.....,

 

Rozprávka z tisíc a jednej noci.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?