Knižná spoveď

Autor: Gabo Németh | 15.9.2011 o 6:58 | (upravené 15.9.2011 o 7:55) Karma článku: 2,69 | Prečítané:  272x

Pri otváraní každej knihy, mám zvláštny pocit. Akoby sa vliala do mňa nová energia, radosť, sila. Akoby som odrazu bol v inom zvláštnom, v knižnom svete ticha, kde mám odrazu krídla a dokážem vrátiť sa do minulosti, i hľadieť prítomnosti do tváre.

Veru svet kníh je raz taký, krásny a vznešený. Uvedomil som si jedno. Každá kniha dáva, čosi iné. Iné dáva poézia, iné dáva kniha - román. A pravdu povediac knihu si je nutno vážiť pre vedomosti, pre lásku ku knihám, pre všetko to nesmierne krásne, čo kniha môže človeku dať.

Pamätám si ako kedysi, naša generácia čítala, vzdelávala sa. Neboli mobily, internet, akurát v sobotu sem tam nejaká diskotéka, či posedenie s priateľmi. Cez to všetko naša generácia cítila potrebu čítať, pretože vedela, že sa jej to stokrát vráti. A musím povedať osobne, že mne kniha, ako taká dala o veľa viac. Dala mi istotu byť vzdelaný, byť rozhľadný a vedieť zo všetkého trocha.

Pamätám si ako na jednej z Literárnej Senice som z rúk básnika Vojtecha Kondróta preberal čestné uznanie. Bola to pre mňa pocta. Oveľa viac som sa tešil, keď večer, na posedení s literátúrou som sedel so spisovateľom Ladislavom Ballekom.Pozval som ho na dva deci červeného. Zarozprávali sme sa o literatúre, o poézii, o dobrom kvalitnom umení a zakotvili sme pri jeho výnimočnom románe Pomocník. Debatovali sme asi pol hodiny, ku koncu debaty mi povedal.

- Na svoj vek / mal som iba devätnásť rokov / ste veľmi sčítaný. -

Takže kniha mi dala o mnoho o mnoho, ako som si mohol myslieť. Dala mi strašne veľa zážitkov so spisovateľmi, ako pre adepta poézie a začínajúceho literáta , to boli nesmierne zážitky, neoceniteľné debaty, ktoré dávali veľa.

Dnes mladým, aby tá chuť, chuť a elán čítať chýbala, / naozaj česť výnimkám / ale predsa žiadalo by sa, aby bolo viac mládežníckých i detských čitateľov. Samo od seba dieťa do knižnice nepríde, treba ho viesť k tomu, aby nazrelo do sveta kníh. Úlohou rodičov by malo byť pestovať u detí lásku ku knihám, priviesť ich do knižnice, do kníhkupectva.

A škola? Malo by za zaviesť nie povinné čítanie a určiť knihy, ktorú si žiak má prečítať, ale takzvané ľubovoľné čítanie. Žiak by si vybral takú knihu, ktorá sa mu páči, ktorú chce čítať. Bolo by to na báze dobrovoľnosti samotného žiaka. Častokrát sa žiaci sťažujú , že musia čítať, to, čo im učitelia nakážu. A práve takéto knihy sa im nepáčia.

Možno i to je cesta, na ktorú treba vykročiť a spristupniť knihy deťom a mládeži. Veď budúcnosť je vo vzdelanej mládeži a záleží len na nás, aká bude.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?