Samota uprostred jesene

Autor: Gabo Németh | 23.10.2011 o 9:43 | (upravené 23.10.2011 o 9:55) Karma článku: 6,14 | Prečítané:  264x

Hniezdim pri stole ako opustený vták,

s pohárom kávy v ruke resetujem

všetky spomienky na detstvo,

v hlave mám samý inventár.

 

Tak chutí samota uprostred jesene,

srdce mi bliká ako semafor na hlavnej,

keď sa rozhodujem, ktorou cestou ísť.

 

Slnko je na oblohe zhasnutý diamant.

Medzi štyrmi stenami vnímam samotu

ako zvesenú bolesť kríža,

a čakám kedy ju moje srdce rozbije na atóm.

 

Bolesť je nebo medzi dlaňami,

v ktorých sa ukryl celý vesmír,

to ostatné je návrat, žiť a spomínať,

na dve dlane, jeden dych.

 

Deň zhasol ako Andersonova zápalka,

a človek neverí už na detstvo menom rozprávka,

na ten malý zázrak pre všetkých.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?