Uzimený, šťastný okamih

Autor: Gabo Németh | 2.12.2011 o 8:07 | (upravené 21.12.2011 o 14:48) Karma článku: 4,92 | Prečítané:  261x

/ venujem mame /

Vibrácia zvláštného ticha, na frekvencii rána,

so šálkou kávy v ruke, keď máš pocit,

že svet padol ako Napoleon.

 

Iba elektrizujúce vločky za oknami,

zasnežené nebo, ktoré sype soľ,

nesú ťa myšlienkami k rovine nehy,

kde nedeľný stôl je ešte plný mamy,

keď do tanierov obed kladie.

Vietor si ovinie šál okolo krku,

to jasné imanie.

 

Bohatstvo, kým máš matku

a každá zima sa zdá hrejivá,

lebo je tvoja, je navždy mamina.

 

Ako, keď sa december ohreje pri ohni,

ty roztopíš sneh na spomienky,

na dlane, ktoré znesú vlastnú Atlantídu,

možno viac sĺz, či bolesti.

Cez to všetko je úsmev mamy.

A pravý sneh do hrsti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?