Sofia a spomienky na leto

Autor: Gabo Németh | 20.2.2012 o 16:01 | (upravené 20.2.2012 o 19:26) Karma článku: 5,55 | Prečítané:  215x

Zvláštne. Mala vlasy ako obilie. Zdalo sa mu, že v nich spí poludňajšie slnko. Bola krásna ako keď husľovým kľúčom otvoríš letný deň, a nemusíš byť ani Beethoven, ani Mozart, aby si pochopil. Iba po klávesoch beží čierny kôň, a leto hrá ako nesmrteľný Boh.

Leží v tráve. Akoby to bolo dnes. Jej prsia voňali ako jar. Stehná mala hladké, až sa nebo vyzliekalo z nehy. Začalo pršať. Zmokne. Kvapky zmyli z neho spomienky. Prebudil sa s kvapkami na nose. Vbehol do šopy a privoňal k senu. Tak voňalo leto so Sofiou.

Keď prestal padať dážď povedal: -Kvapky. - A bola jeseň. Povedal: - Studňa. - A položil básne na vodu. Chcel Sofiu vidieť ešte raz. Deň práve rozčesal všetky spomienky, zopol ich do copov. Vtedy ju uvidel. Mala v očiach babie leto. Povedal. - Slovo. - A bola táto poviedka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?