Spomienková

Autor: Gabo Németh | 21.4.2012 o 16:28 | (upravené 21.4.2012 o 16:40) Karma článku: 13,11 | Prečítané:  156x

Snívali sa mi tvoje ruky,

tak pravdivo ako nebesiam lúky.


Snívalo sa mi tvoje nebo,

tak skutočne lebo....,

 

Snívali sa mi tvojich

čerstvých osemnásť,

túžiac stratené, opäť nájsť.

 

Hľadieť tak do tváre,

stáť opustený na stanici,

čakať na vlak možno tisíci,

 

až nebo opäť zasneží.

Či vôbec na snoch  záleží?

 

Keď tu dávno nie si,

keď sa bolesť

so slzami miesi ako chlieb.

 

Ostali prázdne dlane,

za oknami vietor vanie.

 

Bolesť je vždy rovnaká.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trump chce meniť Ameriku, odkláňa sa aj od vlastnej strany

Populista a izolacionista. Donald Trump ukázal, že je rovnaký ako počas kampane.

ŽENA

Sociologička: Konzervatívnosť Slovenska je skôr mýtus

Tradičná forma rodiny pretrváva, no dospievame k rozmanitosti.

BRATISLAVA

Kompostér musí byť v každom dome

Ľudia musia po novom povinne separovať bioodpad.


Už ste čítali?