Spomienková

Autor: Gabo Németh | 21.4.2012 o 16:28 | (upravené 21.4.2012 o 16:40) Karma článku: 13,11 | Prečítané:  154x

Snívali sa mi tvoje ruky,

tak pravdivo ako nebesiam lúky.


Snívalo sa mi tvoje nebo,

tak skutočne lebo....,

 

Snívali sa mi tvojich

čerstvých osemnásť,

túžiac stratené, opäť nájsť.

 

Hľadieť tak do tváre,

stáť opustený na stanici,

čakať na vlak možno tisíci,

 

až nebo opäť zasneží.

Či vôbec na snoch  záleží?

 

Keď tu dávno nie si,

keď sa bolesť

so slzami miesi ako chlieb.

 

Ostali prázdne dlane,

za oknami vietor vanie.

 

Bolesť je vždy rovnaká.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?