Pes je verný obraz svojho pána. Taká pani Exbombová so zadkom ako ruský tank v šesťdesiatoôsmom, s váhou stodesať kíl, má bastarda vypaseného ako sviňka. Sused Tomáš Virlovský, dlhý ako týždeň pred výplatou má zas veľkú kóliu. Aký pán, taký pes.
Ráno som sa obliekol, nahodil na seba rifle, pulovér a vybral sa cez sídlisko do trafiky, kúpiť noviny.Ospalému septembru sa ešte privierali oči, vonku fúkal silný vietor, mal som pocit, že ma odveje. Horšie to bolo na Hlavnej ulici, kde som stretával samých psíčkarov. Pustili psov bez obojku a len tak sa rozprávali s okoloidúcimi. Mesto akoby sa vžilo do psieho sveta, odrazu som mal pocit, že v meste je viac psov ako obyvateľov.
Vracajúc sa z trafiky som kráčal ulicou, psíčkárov som chvalabohu prešiel bez akýchkoľvek problémov, keď pri poslednom bloku pod oknami stál bernandín. No zbohom. Pozrel som sa na psa a úplne zamrzol. Pes hľadiac na mňa sa ku mne rozbehol, zastavil sa predo mnou a vyskočil na mňa. Ľavú labu si dal na moje plece a tvárou v tvár na mňa dýchal. Jeho pani veselo klábosila na lavičke so susedou. Nevšímala si svojho psa, preberala práve kulinárske aktuality, čo včera varila na obed.
- Nech ma váš pes nechá! Robte niečo! - povedal som.
Potil som sa v tom okamihu ako slon v kufri. Bol to zážitok na celý život
- Je to ešte šteňa, chce sa hrať. - ženine slová ma zarazili.
- Nech sa hraje s vami a nie so mnou. -
Okamžite som noviny odhodil, stál som meravo a bezradne. Bernandín, akoby pochopil. Odskočil odo mňa a nechal ma na pokoji. Vykročil som ráznym krokom, a už ma nebolo. Vravel som si len nestretnúť žiadneho psíčkara so psom. Jeden takýto zážitok stačil. Domov som prišiel zničený, úplne grogy. Manželka ma prekvapila.
- A čo ťa naháňali psy? -
- Ešte ty začínaj ! -
Nechal som im noviny, nech čítajú.
Žena sa urazila, nadula sa a stíchla. Vošla do kuchyne a spravila si kávu. Stále jej vŕtalo, čo sa mohlo stať. Sediac s kávou v ruke sa cítila dotknutá. Nespoznávala ma. Ráno som bol svieži s dobrou náladou a teraz? Nenachádzala slov. Historka so psom sa sa uhniezdila vo mne, a vôbec na žiadneho psa som nemohol ani pomyslieť. Okolo druhej zazvonil sused, či by som mu nepostrážil psa, odskočí si iba na hodinku. Vo dverách som zabrechal.
- Hav, vŕr, hav, žiadnom prípade -
Zavrel som za sebou dvere a povedal si žiadny pes, už žiadny pes.
Večer, keď som si líhal neprestával som myslieť na bernandína, na deň prežitý podpsa. Mal neskutočné sny, Okolo polnoci ma zobudil psí brechot pod oknami. Ešte aj v noci psy, pomyslel som si. Celý spotený som vošiel do kuchyne, sadol si za stôl, urobil si čaj a snažil sa akosi prebrať z toho všetkého. Keď som ráno vstal, žena ma pobozkala a povedala.
- Všetko najlepšie k narodeninám. - Podala mi darček. Otvoril som ho a nemohol som uveriť vlastným očiam. Bola to encyklopédia o psoch. Zaskučal som neskonale ako bernandín.
- Len to nie!! - Stiahol som chvost a vošiel do kuchyne, ako obvykle, som si šiel spraviť raňajšiu kávu.
