Poludnie s Ingeborg Bachmanovou

Autor: Gabo Németh | 4.6.2012 o 16:12 | (upravené 4.6.2012 o 20:42) Karma článku: 16,36 | Prečítané:  196x

Mám  k dispozícii hlad po poznaní,

v rukách verše Ingeborg Bachmanovej,

v očiach elektrizujúce svetlo, ktoré  nabíja.

Zvláštne ako čas bije do hodín pästiarským úderom.


A prídel poézie je štedrý.


Rozmýšľam, Ingeborg.

Aký je to pocit raňajkovať s mŕtvymi v tráve?

Ako vonia smrť pred posledným tunelom?

Rose pri kríži odzvonilo práve.

Hmla sa  zdvihla ako Boží prst.

 

Zrastenými rukami do slov,

mne tak blízkym,

mám ťa rozčítanú ako bestseller.

Listujem stránku po stránke,

rozbíjam vlastné myšlienky na atóm.


Vieš, je to zvláštne. Možno je to v tom,

že smrť je  nám čoraz bližšia ako vlastná košeľa,

keď sa naposledy obzrieme za seba.

Noc sčernie - za nami samá  pahreba.

 

Položím knihu na stôl,

za oknom slnko sa zarezáva do oblohy.

Čo bolelo, už nebolí.


Ešte mám čas. Ešte mám čas, Ingeborg.





Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?