Dobrý deň, pán učiteľ.

Autor: Gabo Németh | 4.8.2012 o 15:54 | (upravené 5.8.2012 o 13:06) Karma článku: 15,42 | Prečítané:  375x

Predstavte, si muža v kuchyni, nie vždy to je katastrofa, ja napríklad rád varím. Mám rád chvíle, keď vďaka mojou zásluhou to  doma rozvoniava. Pre mňa je to určitý relax, ale ako sa vraví, aj tesár majster sa utne a pre mňa to v ten deň platilo dvojnásobne.

V ten deň bola sobota, vydarená sobota, dobrá nálada vo mne prekypovala ako plnotučné mlieko na sporáku. Deň ako stvorený na úsmev a pokoj v duši. Sú takéto okamihy, ako povedal klasik a  napísal báseň. A presne takto bolo. Báseň sa vydarila, telefonát s priateľkou bol príjemný, tá vtedy  bola odcestovaná. Ostal som sám s dobrom náladou ako vojak v poli.

Z rádia Jemné melódie, skutočná pohoda, kto neuverí, nezažije. Na stole sa kapusta sladko nadúvala, vyriekol som som nad ňou ortieľ, dnes budú kapustové halušky. Kapusta pochopila, ja sadista v pohode, som ju rozštvrtil  a myslel na to ako mi skončí v žalúdku. Vravím klasika...., z  rádia hit a ja Slovák režem kapustu na strúhači so švédskou oceľou. Medzinárodná spolupráca musí byť. Rytmická melodická pesnička, ba dalo by sa povedať, až discohit, mi mierne roztancovala nohy. Vravím dobrá nálada pokračovala u muža v kuchyni ako argentínská telenovela.

Akosi hit ma rozospieval a ja som na chvíľu pozabudol, čo robím a naozaj sekol som sa. Rezná rana na ľavej ruke sa zdala hrôzostrášná, ukazovák sa na nej  okamžite roztvoril ako puk ruže, akurát s tým rozdielom, že rana sa otvorila tak na dobré štyri päť, až  do živého mäsa. Nebol to najkrajší pohľad. Prvé, čo som si uvedomil bolo, že krv mi vystriekla do očí a striekalo to poriadne po byte Chytil som čistú vreckovku a stlačil ranu na mieste, no nepomáhalo to. Prst naďalej krvácal, okamžite sa rana otvorila. Takto bude treba šiť, pomyslel som si.

V tej chvíli sa vo mne nahromadili všetky vedomosti o prvej pomoci i tie, ktoré som nevedel. Spomenul  som si na svojho učiteľa zo základnej školy, / nebudem ho menovať /. Učiteľ  brannej výchovy a ruského jazyka /Ten nás toho veľa nenaučil, ale aspoň s ním bola sranda. Pamätám si však, ako nás učil základy prvej pomoci. Veľa toho som si z toho nepamätal, ale vedel som, krvácajúcu ranu, treba čímsi zatiahnuť, rana prestane krvácať.

V tej chvíli ma nič múdre nenapadlo, ako sa skloniť pre šnúrky a prst zatiahnuť. Rana sa však nechcela zaceliť, až sa prst umúdril a nakoniec povedal tak dobre, prestanem robiť problémy. Napriek všetkému  moja starostlivá mama, ako vždy povedala, ide sa na pohotovosť.

Lekár si ranu obzrel, až povedal.

- Zatiahol ste si ranu tak, že netreba šiť nič, akurát  dostanete tetanus. Keď tetanus, tak tetanus, súhlasil som. Celou cestou  domov sme rozprávali, že na niečo tá škola len bola dobrá, keď som si sám zachránil prst. Veď som mal dobrého učiteľa ....., a všetci sme sa pustili do smiechu.

Učiteľ brannej výchovy, vravím nebudem menovať vždy prichádzal pripitý na hodinu, dal si hlavu za stôl a pekne celých štyridsaťpäť minút spal. Verte, neverte prespal tak celý školský rok, až tesne pre konferenciou, sa spýtal, kto chce akú známku. Otvoril klasifikačný hárok a len tak všetkým priradil bez odpovede jedničky, dvojky, tak, aby všetci boli spokojní.

Raz v noci k nás prišiel na súdružskú návštevu, totiž môj menovec / bol kedysi predsedom Komunistickej strany u nás v meste ./

- Súdruh učiteľ,-povedal som mu vtedy. - Zmýlil ste si adresu, ja som váš žiak Gabriel Németh, predsedom Komunistickej strany u nás je súdruh Laco Németh. Ráno v škole sa mi uspravedlnil, za to, že rušil, povedal iba

-Za to, že vieš mlčať, budeš mať z ruštiny na vysvedčení jedničku. Mlčal som ako hrob a biznis bol uzavretý. Aj som na to zabudol, scenár pred konferenciou sa opakoval, ako na vyučovaní brannej výchovy. Prišiel do triedy sadol za učiteľský stôl  otvoril klasifikačný a začal mnou.

- Tak dohodnuté, žiak Németh za jedna a pripísal mi dve jedničky. A tak isto pripisoval do klasifikačného známky  ostatným žiakom, aby všetci obstáli na výbornú .Bol to rehot na celú  triedu, slovom skvelý učiteľ za jedna.

Aké však bolo neskôr prekvapenie vtedajšej triednej učiteľky, keď nás od neho ako učiteľka prebrala a začala nás učiť ona. Menovaný učiteľ nás učil  tri roky, ale nič sme nevedeli po rusky, ani to, že sa učiteľke máme pozdraviť pri vstupe do triedy.

- Zdrástvujte tavárišč učiteľnica. - Keď po prvýkrát prišla učiteľka a my sme povstali, stáli sme ako svätí za dedinou. Zrúkla na nás. -A  pozdraviť sa nevieme? Na to trieda horko, ťažko priznala, že nie, no vieme - Dobrý deň, pani učiteľka, ale po rusky z nás to nedostanete. Mysleli sme, že to neprežijeme, učiteľka kričala, skoro zinfarktovala.

Najkrajší zážitok s ním prežila jedna nemenovaná trieda, ktorá s ním šla do okresného mesta na plavecky.  Dohodli sa, že po plaveckom  sa stretnú na danom mieste  a pôjdu  domov. Peniaze na cestu mal náš drahý učiteľ, ten sa zabudol však na miesto činu vrátiť. Celá trieda vošla do vlaku a vysvetlila, že učiteľ sa im stratil a lístky si tak nemohli kúpiť. Sprievodca vedel, kto, čo, je pán učiteľ a nechal žiakov vo vlaku pricestovať.

Keď žiaci prišli domov, mestským rozhlasom zaznel zvláštny  oznam.

- Oznamujeme učiteľovi xy, že jeho trieda z Košíc z plaveckého výcviku je doma. -

Učiteľ prišiel až polnočným vlakom spitý ako tágo od kulečníka. Tak taký je život, takéto humoresky sme zažili s našim učiteľom. Mali sme ho radi, ovplýval humorom a vždy s ním bola doslova dopísmena sranda. To bol náš učiteľ, na ktorého ani po rokoch nedokážem zabudnúť. Jednoducho sa to nedá.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?