Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Nebo ako obrus,
rozprestretý na stole,
ešte raz sa nadýchnem
a zažnem naše leto na jeden dych.
Vystrieľam všetky myšlienky
s revolverom na spúšti.
A začnem spomínať.
Roky sú naše
prvé vrásky na rukách -
životná skúsenosť,
ktorá prináša obete.
Roky sú večné naše sny.
Z každého kvetu
raz opadne súkvetie
v ktorom sa bodkou
nič nekončí, ale príbeh začína.
Pár veršov do ticha,
zrkadlí sa v nich mladosť,
veriť a prežiť každý pád.
Básne sú moje ruže pre teba,
voňajú ako pravý parfém z Avonu,
keď sa nebo nehou perletí.
Kto mi však na to naletí.
S tebou som večne mladý,
mladý tak akurát.
A preto ťa mám tak rád.
