Možno je to i tým, že ma jeho poézia veľmi oslovila, a tým i súhlasím s jeho filozofiou, že bojovať proti zlu sa dá slovom i láskou. To sú najkrajšie atribúty, hodného človeka, kto ich naozaj vyznáva, má vždy blízkych okolo seba, vždy je opradený láskou, ktorá sa mu vracia ako chlieb na každodenný stôl.
Svet je naozaj tak zlý? Skutočne? Uvažujúc nad tým, musím použiť text pesničky Kamila Petraja, ktorý píše. Svet je zlý, možno tým je krásny. A možno je zlý..., je však i krásny, pretože je v ňom dostatok lásky pre všetkých. A opäť si pripomínam verše Milana Rúfusa, to ľudské teplo, ktoré z jeho básní vyžaruje a i po rokoch, a vyžarovať vždy bude. Svet lásku má vraví ďalší text vianočnej pesničky v podaní Pavla Haberu a Petra Dvorského. Jedno je isté láska medzi ľuďmi nikdy nevyhynie, láska vždy láskou ostane, kým ľudia budú existovať.
Blížia sa Vianoce i srdcia sa nám zľudšujú sú naplnené tou najkrajšou poéziou na slame, narodením Krista, sú naplnené láskou, ktorá kotví v každom z nás. Je to večné posolstvo, musí ho cítiť i vták nad oblohou, i človek, a klamať sa, že láska neexistuje, je klamaním seba samého. Sám sa taký človek vrhá do priepasti plnej tmy, v ktorej sa svetlo pre neho nikdy nezrodí. Láska pramení z človeka, ako samotná poézia. Je potrebné občas pozrieť sa do zrkadla, aby sme zistili, akí sme, ako nás láska robí šťastným na túto krátku chvíľu na zemi, na ten krátky čas, čo sme tu.