Samota uprostred jesene

Autor: Gabo Németh | 27.11.2012 o 8:06 | (upravené 27.11.2012 o 12:04) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  100x

 

Kávovar na stole si odpískal

svoje jazzové blues,

v hlave mám  prázdny inventár.

Čaj na stole je dávno zaliaty.

 

Samota uprostred novembra,

slnko je zhasnutý diamant na oblohe,

bolesť  nebo medzi tvojimi dlaňami.

 

Rozchody  bolia vždy,

na ostrie noža ako kat.

Už je to dávno za nami,

to o ostatné je žiť a spomínať.

 

Deň zhasol ako

Andersonova zápalka,

čo dotlieva to zhorí raz.

Vietor mesiac kolíše,

z diaľky počuť  čísi hlas.

 

To obyčajné ľudské srdce

vzlyká v predsieni,

nosím ho vo vlastnej hrudi,

a roztápam krišťáľovú slzu v kameni,

 

na atómiky vzduchu do ticha,

bolesť je srdce pre slzy.

Kríž  do hlbokej noci zavzlyká.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?