Stratená existencia

Autor: Gabo Németh | 19.1.2013 o 19:19 | (upravené 19.1.2013 o 19:34) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  115x

 

Prierezom bdejúceho oka,
ktoré nazvime zapadajúceho slnko,
preniká posledný lúč.
Stmieva sa. Za šera svietim si
s perom na báseň.

Za oknami sneh,
podobajúci sa
na striebristé mince.
Chladí ich vlastné bohatstvo.

Byť bohatý o múdrosť,
že kráčať na ceste bez kníh,
je cestou dostratena.

Na polici driemu knihy,
nik ich nechytí do rúk, nepohladí.
Zažltli už dávno stránky kníh,
na dve dlane jeden dych.

Iba večer so slučkou na krku,
visí ako pravý obesenec na strome
a nemo hľadí do okien.

Pusto a prázdno je všade.
Keď si hodiny vpravý čas
potykajú časom,
ktosi predsa len vojde.

Má múdrosť v očiach,
ruky, plné požičaných kníh.
Položí ich na stôl a spýta sa.
- Pane, kniha prežije? -

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Politológ: Symbolom dnešnej strednej Európy je plot

Havlíček a ďalší cestovali do Ruska a konštatovali, že Rusi sú síce naši slovanskí bratia, jazyk je podobný, ale režim je úplne iný.

ŠPORT

Sagan v Austrálii nezvíťazil ani na záver. Tretí raz prehral s Ewanom

Preteky Tour Down Under vyvrcholili šiestou etapou.

KOMENTÁRE

Rakúskemu kancelárovi je smutno z vlastných rečí

Je lepšie, keď tak hovorí kancelár, než by to mali byť po voľbách ultrapravičiari?


Už ste čítali?