Zabili Bénazír Bhúttovú
Zvony prebudené z kómy,
zabili Bénazír Bhúttovú.
Smútok sa zasekol
v písacom stroji.
Všetko sa odvíja
od čiernej pásky.
Na krvavých vlnách
spí smrť,
to varovné memento
pre ostatných.
Brehy zmývajú
zo seba nevinnú krv.
Mĺkvé nebo
ako prázdny hrob
spovedá sa Bohu.
Vraždy sa stali mostom
pre ďalšiu budúcnosť.
Prečo, Bože!
Veď každá žena je Mária
a Kristus je tak sám.
Búrka v priamom prenose
Jeseň vystretá
ako Kristus na kríži,
to obdobie chladu,
keď zamŕzajú
vlastné myšlienky.
Za oknami vietor
ostrý ako slová kritika.
Všetko je márne.
Kocky sú hodené.
Október nemá
čas na poéziu.
Sú rána,
keď papier
potrebuje slová.
Búrka istotu,
že hrá prím.
Let
Dlho som naň čakal.
Stvoril ma bez krídel
nikdy nelietať.
A predsa mi anjel
vložil svoje srdce
do dlane a riekol.
On ti verí, tak leť!
Vtáci krúžia nad zemou,
vyryli brázdu do polí.
Vďaka ti Bože,
že stvoril si ma tak,
už to nebolí!
Veľkonočná
/prepracovaná verzia /
Apríl,
ten večný umelec,
píše verše do vetra,
to zvláštne ticho
v mene Krista.
Veľkonočná nedeľa
vzkriesená
do kostolného ticha.
Prebudený je spev zvonov.
Zložený
do modlitby viem,
každá bolesť
pochádza z kríža.
I v dreve dýcha láska.