Plamenné Let´s Dance, alebo rozprávka o zranenej hrdličke

Autor: Gabo Németh | 25.3.2013 o 6:55 | (upravené 25.3.2013 o 11:06) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  102x

 

Na  sporáku modrý plameň

tančí Let´ s Dance.

Za oknami indigové nebo

prebúdza ráno k životu.

 

Len ktosi sedí za stolom,

rozsvecuje deň s básňou

do ticha značky winterfresh,

a vlastnou krvou píše svoje dejiny.

 

Ruže vo váze stratili dych,

ich vôňa značky Dior Chanel le Paris,

je iba posunom pravdy vpred,

že dnešné ráno prišlo

pod oknami na  objednávku z Avonu.

 

Vôňa kávy k tomu dodá,

ten pravý punc,

biela zima  s vôňou kávy

k ústam, ktorá omámi,

a poézia sa stáva sladkým  c´est  la  vie .

 

Ten každodenný rituál,

keď slová zdržia báseň na papieri,

a básnik dopije kávu na dúšok.

 

Nabitý novou energiou,

zhorený na popol vstáva od stola,

kriesi v sebe múzu

na tento svoj biely zasnežený deň.

 

Čierna je káva, ráno je biele,

tie vločky padajúce na ubolenú zem.

Pane môj,  muž od stola je básnik od kolísky,

má poéziu v krvi a žiadne promile.

 

Za čo ti ďakujem,

že práve jemu sudičky

do vienka dali poéziu. Tú večnú silu,

ktorá dvíha jeho osud z kríža.

 

Z oblohy krásne sneží,

však na tom tak nezáleží,

iba pozdvihne svoj zrak k oblohe.

 

Cez otvorené okno

priletí zranená hrdlička,

od zimy jej krídla skamenia.

 

A srdce muža s perom v ruke,

s básňou ako na dlani,

ju pre víchricou zachráni

a roztopí zimu na lásku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?