Na sporáku modrý plameň
tančí Let´ s Dance.
Za oknami indigové nebo
prebúdza ráno k životu.
Len ktosi sedí za stolom,
rozsvecuje deň s básňou
do ticha značky winterfresh,
a vlastnou krvou píše svoje dejiny.
Ruže vo váze stratili dych,
ich vôňa značky Dior Chanel le Paris,
je iba posunom pravdy vpred,
že dnešné ráno prišlo
pod oknami na objednávku z Avonu.
Vôňa kávy k tomu dodá,
ten pravý punc,
biela zima s vôňou kávy
k ústam, ktorá omámi,
a poézia sa stáva sladkým c´est la vie .
Ten každodenný rituál,
keď slová zdržia báseň na papieri,
a básnik dopije kávu na dúšok.
Nabitý novou energiou,
zhorený na popol vstáva od stola,
kriesi v sebe múzu
na tento svoj biely zasnežený deň.
Čierna je káva, ráno je biele,
tie vločky padajúce na ubolenú zem.
Pane môj, muž od stola je básnik od kolísky,
má poéziu v krvi a žiadne promile.
Za čo ti ďakujem,
že práve jemu sudičky
do vienka dali poéziu. Tú večnú silu,
ktorá dvíha jeho osud z kríža.
Z oblohy krásne sneží,
však na tom tak nezáleží,
iba pozdvihne svoj zrak k oblohe.
Cez otvorené okno
priletí zranená hrdlička,
od zimy jej krídla skamenia.
A srdce muža s perom v ruke,
s básňou ako na dlani,
ju pre víchricou zachráni
a roztopí zimu na lásku.