Rozprávka z kolovrátka / prepracovaná verzia poviedky /

Autor: Gabo Németh | 6.4.2013 o 7:37 | (upravené 6.4.2013 o 8:20) Karma článku: 7,80 | Prečítané:  252x

- Babička, ja ťa mám tak rád. - vravieval Tonko babulienke, najdrahšej svojej babičke. Toník, malý desaťročný chlapec, vnuk hádam najkrajší z rodu Sekerových. Vždy sa držal babenkinej sukni, hlavne cez prázdniny. Tonkovi rodičia boli z mesta, mali neskutočne veľa práca, a tak starostlivosť o malého vnúčika bola na pleciach starých rodičov.

Cez horúci júl a august, to na dvore u babky Sekerky bolo rušno ako na hlavnej križovatke v Bratislave. No jedno bolo  isté, Toník si nikdy si kravu nikdy  nepomýlil s dopravným prostriedkom na štyroch kolesách. Krava na motor jednoducho neexistuje.

Toník rád vchádzal do dvora, keď dedko Sekerka rúbal drevo ako správny chlap. Kácal drevo, až sa Horný Bachov triasol, no najviac miloval starkú, keď si večer sadla za kolovrátok a rozprávala. Bol to deň, ktorý ani sám nevedel, že babenkina rozprávka bude z posledných. V ten večer si sadla babička za kolovrátok, popritom spriadala nite biele ako sneh za oknami a rozprávala.Sadol si za stôl na stoličku a počúval.

V ten podvečer to od babky Sekerky bola zvláštna rozprávka.

Vnúčik najkrajší z najkrajších Sekerových mal  pocit, že babka rozprávala o sebe, o svojom chudobnom detstve, keď sedieť v školskej  lavici nebolo možné, keď trebalo robiť na roliach a práce  bolo neúrekom. Rozprávanie babenky sa v ten tichý, tiahnuci podvečer  zdalo Tonkovi najkrajšie zo všetkých. Keď babulienka dorozprávala, prestala spriadať nite, naposledy sa pozrela na vnuka a povedala.- Tonko, už musím ísť! Prišiel môj čas! - A spadla na kolovrátok. Na ten okamih Toník nikdy nezabudne. Jeho babku vynášali v truhle, dedko vo dverách  sa zaťal a tíško zavzlykal.

- Tvoja babenka, Tonko, odišla - povedal.

- A kde? - spýtal sa Toník starého otca.

- Do nebíčka. - povedal starký.

- Hľa, aké je nebo krásne ako rozprávka. - ...,pozrel sa na oblohu  a rozplakal sa.

Tonko pochopil. Sú rozprávky, ktorým veria i dospelí, i keď vyrástli dávno z detských topánok. Sú na míle vzdialené, od tých pre najmenších, ale krásne, pretože nebo  v nich je rozprávkou samou o sebe. A každá babička zas vílou s bielymi vlasmi ako ľanové nite z kolovrátka. A noci čierne ako spomienky.

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?