Áno, sme v Európe, sme členmi Európskej únie, s humorom by som povedal vedia o nás i v Bruseli, aký sme vyspelý demokratický štát, kde demokracia má svoje miesto. To sa už naväzujem na reklamné reči našich politikov, ktorí takýmito sladkými báchorkami o našom Slovensku klamú svet a nás Slovákov, ktorí majú svoje miesto práve tu, na Slovensku a sú nútení tu žiť.
Pretože dámy a páni zo slovenského parlamentu, pravda je iná, úplne iná, ako ju naozaj vidíte svojimi zaslepenými očami. Mňa by osobne zaujímalo, ako voliča, občana, či v Bruseli vedia o doslova chudobe ľudí občanov s nízkymi príjmami, kde rodiny žijú od výplate k výplate, kde každé euro sa musí nie dvakrát, ale trikrát obrátiť , kým ho človek vydá z ruky. Zatiaľ čo politici si žijú dínom - dánom, hrajú sa na politikov na vlastnom piesočku, pritom nerobia v podstate nič iba vytvárajú kauzy a robia obyčajné politikárčenie. Rozdávajú si odmeny, prémie , Robkovia priamo z parlamentu chodia do Modrého z neba, až taká je vydláždená cesta iba pre samotných politikov, cesta do Modrého z neba a späť.
Politici už málo hovoria problémoch v školstve, ktoré sa otvárajú rany ako bič a minister Čaplovič sa tvári akože nič, on je iba muzikant. A hra vladného kabinetu Roberta Fica pokračuje. Vracia dobre demokraticky naštartované Slovensko svojimi zákonmi späť do doby kamennej. Bohužiaľ filozofia politiky premiéra Fica na Slovensku straší i samotných strašiakov v kapustnom poli.
Veď akoby aj nie: zakonník práce šitý horúcou niťou, vysoká nezamestnanosť, vysoké odvody, zlá ekonomická situácia Slovenska, pre zahraničných investorov nie príliš dobré podmienky na podnikanie, vysoká kriminalita, že občan sa bojí výjsť večer pred vlastný dom. Zákony v súdnictve postavené na hlavu, vytvorené vrchnosťou, ministerstvom spravodlivosti v praxi vyzerajú nereálne a majú obrovské trhliny , Vysoké ceny liekov, slovenské zdravotníctvo v katastrofálnom stave, až človeka z toho všetkého chytá nepríjemný pocit.
Je to skutočná demokracia, skutočný život, hodný človeka na Slovensku?
O tom je, milí politici, skutočný obraz Slovenska, o tom by mal vedieť Brusel. No politici radšej nahodia svoj oblek , kravatu, nahodia svoj bezcenný úsmev a mlčia . A tak po každom volebnom období nastupuje nová politická garnitúra, stáva sa vládnou stranou v parlamente a všetko mení. Slovensko tak dôsledkom takejto politiky sa stáva chorou krajinou, kde morálne a politické hodnoty strácajú svoju cenu a demokracia sa stáva prázdnym pojmom, iba ak na papieri.To je skutočný obraz Slovenska, o ktorom by Brusel mal vedieť.
Skutočný obraz taký, aký naozaj je.