Je noc ako z Hitchcockovho románu,
nebo čierne ako svedomie vraha.
Je noc a mliečna dráha.
Je noc a mesiac v splne.
Dážď na strunách
verná kópia Jimiho Hendrixa.
Jeseň zmenená na eurá,
je forever young a my dvaja na posteli.
Ty spíš - je noc hlboká v splne,
ktorá medzi Veľkým vozom plných hviezd zabliká.
Je noc v splne - bdejúca noc pre básnikov,
jeden z nich o básni premýšľa.
Dážď a parapety -
za oknami číha štvrtý svetadiel.
Je mráz a samá zima -
tie hviezdy na oblohe veľvyslankyne
z nebeského parlamentu,
Jeseň je mrazivá - jeseň je tu.
A mesiac zabalzamovaný v splne.
Starý kocúr Arthur mraučí na streche,
v nočnom štýle podľa vzoru muž.
Hlava na sekere a do tretej ráno zlý sen.
Už pomaly svitá,
mraučací spev malej šelmičky
s múdrou tvárou nad ránom utícha.
Večer keď sa dážď ozve znova,
básnik sa dotkne slova.
Báseň sa o 19 15 hodine zaklíni do večera,
sviečky na stole dohoria - poludnie zhaslo
už dávno do posledného dymu z Vatikánskej enklávy,
dopísal báseň a dal si do šálky trochu kávy.
Súmrak sa začne pod stromami plýžiť
ako z Edenu dotieravý had.
Bola noc v splne, bola noc, tak akurát.