Jeseň je vystretá
ako Kristus na kríži.
Nebo je večný obraz bez rámu,
do ktorého sa vkráda ranná romantika
ako zlodej do domu.
Sú také rána,
za oknami dážď spovedá sa
vlastným brehom
a vylieva sa z vlastnej bolesti.
Kvapka kvapku vraždí.
Môj svet som ja a ty
a odchádzanie v daždi.
A tvoje oči
prázdne ako studne bez vody,
zamknuté na dva západy.
Prahnem túžbou po tebe,
keď vyzerám ťa ako odchádzaš.
Jeseň je
vystretá ako Kristus na kríži.
Bolesť v srdci a dážď,
ktorý milencom ublíži,
a ich tajomstvám pre tento okamih.