Srdce na kľúč / z pripravovanej básnickej zbierky /

Autor: Gabo Németh | 11.7.2013 o 6:54 | (upravené 11.7.2013 o 7:24) Karma článku: 4,09 | Prečítané:  181x

Ako prst  v tráve,

keď práve,

jar rozbíja svoje smaragdy ,

sú túžby rozbité na diamant.

 

A ten zvláštny pocit na srdci,

že ťa mám teba -   jedine.

Tvoje slová plné vyznaní, tak hrejivé,

sú mojím balzamom na rany.

A poézia?  Ten večný anjel  na krídlach...,

 

V tichu sa rodí spomienka.

Tvoj úsmev ponorený do ticha....,

Ubolené srdce ako semafor zabliká.

 

Ráno zakotví  loďou  v prístave.

So šálkou kávy myslím na teba,

a ostávam verný pri káve.

 

 

Dar, že ťa mám

 

Tie rána s vôňou ruží  na stole,

ktoré si odo mňa dostala.

 

Lupene zakvitnuté do krvi,

vlastný osud vypitý na dno pohára.

Plameň  v hrudi ako svieca dohára.

 

Sú  ranné chvíle / s tebou bez teba /,

na dve dlane, jeden dych -

moje oči, prilepené na tvojich.

 

Prebúdza sa nebo vyzlečené

z maliarovej palety. Láska sme ja a ty :

Láska je naša jar a prvé  konvalinky,

s vôňou pre naše šťastie ako stvorené

do tvojich dlaní na každý deň.

 

 

A ja stále hrám

 

Je ráno   podľa

Beethovenovej partitúry.

 

Otvorím deň

s husľovým kľúčom na srdci,

s rukami  na klávesom

hrám podľa partitúry.

 

Trojštvrťové sú tvoje oči,

poznám ich večné tajomstvo,

ukryté v krídle starého klavíra.

 

Vchádzaš do mojich snov.

ku mne nahá po špičkách.

Po klávesoch beží  čierny kôň.

A ja stále hrám.

 

 

 

Životná rola

 

Na lustri  svetlo hniezdi

ako opustený vták

s tvárou masky pre hru,

ktorú hrám.

 

Reč tela a iné kreácie.

Moja sestra pantoníma,

rozplače každého míma.

Réžia známa v každej chvíli.

Slzy stekajú po tvári ako hrach.

 

Nikdy sa nevzdám,

i keď strach má  veľké oči,

na svet priamo hľadím

zo srdca úprimne,

a nestrácam nádej žiť.

 

Každý svoju rolu

hrá do posledného aplauzu,

do poslednej rozlúčky,

s tiskom kľúčky na dverách.

 

Nebo sa roztvorí

ako Kristova dlaň.

Znie božský Bach,

s láskou plnej

melodie  na perách.

 

 

Noc s tebou

 

Sú okamihy

ako z múdrej knihy.

Život,  ten veľký bestseller.

Sú nepretržité chvíle,

keď kupuješ  vlastné sny

v  Bille so zľavou.

 

Minúty pretekajú

medzi dlaňami ako rieka.

Návraty  bez  rozlúčok?

Tie sú už dávno za nami.

 

Zvláštna to chvíľa.

Srdce hruď rozopína,

až sa chvejem

ako struny na husliach.

 

Ostáva posledný ťah

na šachovnici.

Padne i posledná veža.

Dnešná noc

je naša a svieža.

 

Si  moja navždy.

Kvapky dažďa sú večné perly

s bohatstvom milovať,

keď nahá voniaš v daždi,

až mám strach.

 

 

Náš Pastier

 

Ktosi  bdie v košiari nad nami,

na oblohe vyšli mračné stáda.

Je iba jediná pravda.  Jeden kríž.

 

Tma sklonená k súmraku

vyzlieka sa  z túžob pre teba.

Rozvášnená rieka má z toho

ubolené ramená.

 

Je jeden kríž. Jediná pravda Pastiera.

Strážené stádo ovečiek v košiari.

Modrý orgován  zaspali v chotári.

 

Náš Pastier stále bdie.

 

 

Jar  podľa Vivaldiho

 

Tráva nahodí svoj zelený kabriolet.

Zem  rozfúkne

všetky spomienky na zimu,

rozpíše sa bez rýmu,

napovie všetkým, ako sa rodí jar.

 

Snežienky ukážu svoje biele hlávky.

Stojím triezvo nad vodou,

akoby som vstúpil do rozprávky.

 

Prišla jar.

 

Slncový kôň na krídlach,

cvála k rieke, k jej stromom

rozkvitnutých pri brehoch -

Och, aká to krása odrazu.

 

Svet zakvitnutých prvých pukov -

zdá sa mi, že zmäkne i najtvrdší kov,

a srdce mi znežnie na chvíľu.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?