Keď sa povie nedeľa

Autor: Gabo Németh | 18.8.2013 o 12:36 | (upravené 26.8.2013 o 17:10) Karma článku: 9,10 | Prečítané:  173x

Keď sa povie nedeľa, mám akýsi sviatok v srdci, je to deň, zvláštny a iný ako predošlé dni. V ten deň je všetko akosi iné. Prvé čo si uvedomím, v nedeľu je ticho v celom dome, ba dalo by sa povedať i v samotnom bloku. I susedia, akoby si uvedomili, že je nedeľa prispôsobili jej všetko. Áno to zvláštne, hlboké ticho za oknami. I vtáci v korunách stromov, akoby trilkovali sviatočnejšie, tichšie a predsa krásne.

Samotná nedeľa u nás  doma, kým som býval s rodičmi bola akosi Božia. Mama sa chystala od rána do kostola, a celkovo nedeľa u nás vždy bola akýmsi Božím požehnaním, že sme, že nám Boh doprial tento deň. Neviem čím to je, ale čím je človek starší, prehodnocuje svoje hodnoty, svoje chyby a rozmýšľa prečo ho zastihol práve taký osud, aký žije. A popritom sa utieka k Bohu, čím ďalej, tým viac sa učí pokore k blízkym, k rodine a najmä k Bohu.

Verím, že v živote nič nie je náhoda, ani to, že sme sa narodili práve takí akí sme. Musím priznať / som telesne postihnutý, od narodenia po detskej obrne /. A čím viac starnem, tým viac verím v Boha. Zažil toho veľa zlého, ale vždy som si veril, že raz si ma budú ľudia vážiť a nebudú na mňa pozerať, aký som, ako vyzerám, ale budú pozerať na mňa s akým posolstvom prichádzam k ľuďom. Veď tam, kde mi Boh vzal,  tam mi do batôžka pridal talent písať, vyjadrovať svoje pocity , túžby  a sny.

A verím tomu, že ten pribalený talent nebol náhoda. Pretože písanie ma v živote posilňuje, dáva silu, energiu žiť a približovať sa k ľuďom i prostredníctvom svojich myšlienok. Je veľmi krásne, ak moja báseň kohosi osloví, ak zaujme príbeh,  poviedka. Písanie je veľkým posolstvom, obrovským darom od Boha. Ako moji učitelia poézie vraveli . - Píš a nevzdávaj to! Máš na to! A dodnes som im vďačný za chvíle, ktoré ma obohatili svojimi radami a dali ten správny smer.

Hádam sa nedá zabudnúť nikdy na môjho prvého učiteľa poézie Vojtecha Kondróta, nezabudnem nikdy na rady Pavla Stanislava Piusa, ktorý mi ukázal smer duchovnej poézie. A vždy ma na ceste sprevádzala akási Božia sila. Ktosi tam hore, akoby ma strážil, dával na mňa  pozor. A musím zopakovať, tento fakt som si uvedomil najmä,  keď som sa vrátil z nemocnice, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Vrátil som sa k svojej rodine, k priateľke, ktorú milujem nadovšetko. Vždy som si vravel, môj osud bol v Božích rukách a čosi som Bohu dlžný, za jeho lásku, silu, pomoc, že som sa k svojim blízkym vrátil a som tu.

Tá zvláštna atmosféra nedele, keď na pravé poludnie zaznejú zvony,  človek sa prežehná a ďakuje Bohu, že je, že existuje. Božia sila je veľká a nedeľa vo mne túto silu iba umocňuje. Kým som, existujem, žijem, kým je Boh nado mnou. Poviete si slová, slová zabalené do vaty. A však vždy treba nosiť v sebe vieru, veriť v lepší deň. A verte, ten príde. Stačí veriť v silu zázraku. Veriť, žiť a dúfať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?