Ukradnutá tma

Autor: Gabo Németh | 28.8.2013 o 20:58 | (upravené 28.8.2013 o 21:19) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  114x

 

Tvoje dlane na mojom srdci,

vietor spúšťa jesenný jazz

a tisíckrát krajšie tóny.

Ten pocit priliš horúci,

a ty do mňa schúlená,

krehká ako vánok v tôni.

 

Vniesla si túžbu a vášeň

do tichého večera.

Prosím zhasni, nebo

už hviezdy do sieti načiera.

 

Zhasla i posledná svieca,

posledný lampáš  v dome.

Nebo  je v nemom úžase -

dávno spí v hlbokej kóme.

 

A ráno je moje a  tvoje,

naše svitanie,

keď položíš hlavu

na moju hruď.

 

A jesenná ruža

sa na tvojom úsmeve rozvinie.

V srdci mi ešte nebo spí.

S tebou všetko zlo pominie.

 

Rybár sa vracia v bárke ,

prázdne siete má.

Naše boli hviezdy,

naša bola noc,

a  ukradnutá tma.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?