Rozlúčka s domovom

Autor: Gabo Németh | 28.9.2013 o 7:40 | (upravené 28.9.2013 o 8:15) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  89x

Domov  sú ruky,

na ktorých znesieš i Kristovo nebo,

keď stratíš dávno stratené.

 

Domov je matkin úsmev

v srdci syna,

ktorý zloží plameň

do poslednej sviečky na stole.

 

Noc zhasne na dve zápalky,

a v dlaniach ti ostane

zhorelá ruža na popol.

 

To je  čas stisknúť

kľučku na dverách a ísť,

poprosiť hviezdy

nech z nich prší soľ.

 

Sú túžby zlomené krídlami anjelov

pár posledných slov,

keď sa človek lúči s domovom,

kde toľké roky žil.

 

Na záclonách zadriemal sneh,

izba stíchla ako reč básnika

a nebo za oknami sa rozprestrelo

na rukách, ktoré znamenali vlastný svet.

 

Ostal iba úzky priestor v srdci,

bolesť vybuchujúca ako dynamit.

Oči  ako Niagara a ty  nedokážeš na líci

vlastné slzy zastaviť.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?