Rozlúčka s domovom

Autor: Gabo Németh | 28.9.2013 o 7:40 | (upravené 28.9.2013 o 8:15) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  93x

Domov  sú ruky,

na ktorých znesieš i Kristovo nebo,

keď stratíš dávno stratené.

 

Domov je matkin úsmev

v srdci syna,

ktorý zloží plameň

do poslednej sviečky na stole.

 

Noc zhasne na dve zápalky,

a v dlaniach ti ostane

zhorelá ruža na popol.

 

To je  čas stisknúť

kľučku na dverách a ísť,

poprosiť hviezdy

nech z nich prší soľ.

 

Sú túžby zlomené krídlami anjelov

pár posledných slov,

keď sa človek lúči s domovom,

kde toľké roky žil.

 

Na záclonách zadriemal sneh,

izba stíchla ako reč básnika

a nebo za oknami sa rozprestrelo

na rukách, ktoré znamenali vlastný svet.

 

Ostal iba úzky priestor v srdci,

bolesť vybuchujúca ako dynamit.

Oči  ako Niagara a ty  nedokážeš na líci

vlastné slzy zastaviť.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trump pokračuje v kampani. Útočí, rozdeľuje a izoluje

Prvý Trumpov prejav vo funkcii prezidenta sa podobal na tie, ktoré prednášal ešte pred voľbami.

EKONOMIKA

Davos: Euro stroskotalo a svet sa dramaticky zmenil

Svetové ekonomické fórum sa nieslo v znamení Trumpa.


Už ste čítali?