Ticho po daždi

Autor: Gabo Németh | 8.10.2013 o 10:34 | (upravené 8.10.2013 o 10:50) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  88x

 

Na stole sviečka

zlomená v plameni.

Je mrazivé ticho po daždi.

 

Staručká jeseň píše listy

do chladného  večera.

Stmieva sa.

Na oknách skrehnuté ruže

sklonené do šera.

 

Príbeh zhasína.

V izbe je ticho ,

akoby sviečku uťal kat.

Je mrazivé ticho

po daždi, tak akurát.

 

Spoveď

 

Nebo napnuté ako slák,

už znejú známe rytmy.

Horúce  leto tak akurát,

sviečka spovedá sa v prítmi.

 

Za oknami bubnuje dážď,

teraz v pravej chvíli.

V očiach jeho kvapky máš,

letnou nocou znie Paganini.

 

Sviečka do seba schúlená

vie, že skončí svoju púť.

Ostane z nej iba vosk biely

a to je navždy príbeh celý.

 

 

Noc kráčajúca k ránu

 

Rozhojdám

spomienky vo vetre.

Jeseň zúri na vlnách.

 

Do šálky čaju pridám

ukradnutý mesiac.

Chýba mi jeho lúč.

 

Nebo,

tá večná galéria obrazov.

Boh ju nikdy

nevydraží na aukcii.

 

Všetko je umenie -

jeseň, ktorej dážď

sa bozkáva s kvapkami,

 

noc vyzlečená z tmy,

kráčajúca k ránu.

V básni prebúdza sa deň.

 

Svitá konečne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?