Báseň na nedeľu

Autor: Gabo Németh | 13.10.2013 o 7:04 | (upravené 13.10.2013 o 20:17) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  80x

 

Nad ránom pod oknami zakvitli chryzantémy.

Zapriahnutý do slova, púšťam sa do ťažkej témy.

 

Svet je zlý, dávno po záruke, vždy plný sĺz.

Svet, aký sme chceli mať, ostáva snívať iba.

Zmenili sme ho my, to je náš osud, naša chyba.

 

Láska sa akosi vytratila ako vták, ktorý vyletel

z koruny stromu, keď oči sa chceli smiať a plakali.

 

Ostala bolesť ako loď zakotvená na perách

a strmé skaly v srdci neskutočne pukali.

 

Ostalo o čo stáť? O lásku ako jemný vietor v závane,

keď žiaľ a smútky melancholickej jesene,

si ako pravé svetlo v sebe  nečakane nesieme.

 

Pre  naše dlane, v ktorých zrodí sa svitanie.

Slnko vyjde na Olymp a vietor jemne zavanie.

 

To je tá chvíľa, to je ten pravý okamih,

pre lásku na dve dlane, na jeden dych.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?