Noc plná drámy

Autor: Gabo Németh | 20.10.2013 o 9:28 | (upravené 24.10.2013 o 6:48) Karma článku: 2,59 | Prečítané:  187x

Húkajúca sanitka sa nesie chladnou februárovou nocou. Mesto spí v kóme, za volantom sanitky sedí tridsaťšesťročný šofér Ladislav Kotruba. Rukami drží volant, akoby k nemu prirástol. Miluje svoje povolanie, je to práca, ako každá iná a predsa čímsi zvláštna. Veď prísť  načas na miesto, byť nápomocný, keď to najviac ľudia potrebujú, vedieť sa orientovať v dopravnej špičke, jazdiť bez nehôd, keď sa s lekárom vyberá za pacientmi, má svoje neopakovateľné čaro.

Dispečing hlási. : - Na ulici Kukoreliho pätnásť došlo k rodinnej hádke. Opitý muž musel dokazovať svoju silu a dominanciu, jeden  z členov rodiny je v hlbokej traume, mladší z členov rodiny má zlomené  zápästie. Voláme na pomoc i políciu, muž  s nožom v ruke ohrozuje manželku a je agresívny. -

Sanitka zabočí na Račianske mýto, prejde námestie a so zapnutou húkačkou uháňa vpred. Je čosi po polnoci. Mesiac zaodetý do splnu prezieravej noci stráži polnočné mesto, to práve hlboko spí. Ulice sú tiché ako hrob, iba padajúce vločky dotvárajú bielu scenériu noci. Sídlisko zahalené tmou dýcha pravidelným rytmom, tento pocit nočného pokoja sa  za niekoľko minút vytratí.

Stará, ako lekári tento typ sanitiek medzi sebou volajú, zastane na Kukoreliho trinásť, priamo pre činžiakom. Nikde sa nesvieti, iba na druhom poschodí. Všade je tma navôkol, i nebo schúlené do klbka ako mača drží noc pri živote, zatiaľ čo policajné auto si hľadá miesto na parkovanie. Okno z ľavej strany je pootvorené dokorán. Z bytu kde sa práve svieti, počuť krik a zvadu. Spoza závesu  sa mihajú tiene.

V tom ktosi zakričí.

- Pomóóóc, veď on sa zbláznil !- Sanitka zastane na ulici pred činžiakom a policajti v závese za sanitkou, ktorý práve zaparkovali pred blokom, vystúpia z auta a pripravujú sa na zásah. Z bytu počuť  naďalej krik a zvadu.

Ktosi opäť zakričí.

- Pomóóc, veď on ju zabije! -

Kapitán Oliver Dalmacky, ktorý práve zamkol dvere na policajnom aute, si uvedomuje, je nutné rýchlo konať. Policajt aj zdravotná služba vchádzajú do vchodu a berú schody po dvoch. Kapitán stojí pri dverách a klope na dvere. Nikto neotvára.  Počuť iba plač a neustálu prosbu, aby sa to skončilo. Policajný príslušník sa rozbehne, vyvalí dvere a rozbehne sa za krikom. Náhli sa, až lekár za ním nestačí. Darmo, je to policajt s kondičkou, ako má byť. Vojde  cez chodbu do kuchyne, kde stojí bezradný chlapec so slzami v očiach. Jeho otec drží matku s nožom na krku.

Dráma ako vystrihnutá z filmu.

Opitý muž má všetky tromfy v rukách, situácia je vážna. Lekár sa pozrie na policajta a dáva mu signál, aby konal. Ten  vyzýva muža, aby pustil  ženu.  Muž v plnej opilosti  ženu nemieni pustiť. Je ako zmyslov zbavený.

- Ani krok. - skríkne na policajta. - Ináč ju zabijem. -

- Pustite ju, čo tým získate? - policajt sa snaží zabrániť tragédii.

Previnilec s vražednou zbraňou ani nereaguje na jeho slová. V jednom má jasno, je ten, čo určuje pravidlá hry a pocit nadriadenosti nad osatatnými, mu dáva istotu. On je pánom situácie, je veľmi autoritívny a strašne tvrdohlavý. Možno si neuvedomuje, ččo robí. Chlapec si kľakne na kolená a prosí otca, aby matku pustil. Dráma naberá na obrátky.

-Otec, pusti mamu prosím ťa! - chlapec sa rozplače.

- V mene zákona! prehovorí kapitán Dalmacky.

- Pustite manželku! Budem musieť použiť služobnú zbraň a násilie! - Muž nereaguje, stále drží ženu v ohrození, je pomätený a bezpríčetný. Chlapec nevidí iné východisko, iba vykročiť k oknu a konať. Otočí sa k otcovi a adresuje mu slová. -  Ak  ju nepustíš mamu, vyskočím z okna! -

Dalmacky, muž  zákona v unimorme skríkne.

- Chlapče, stoj! Neblázni. -

Jeho otec zneistie, toto teda od svojho syna nečakal. V okamihu vytriezvie. Stráca istotu, nechce stratiť svojho syna. Policajt  mu vo chvíli nepozornosti podrazí nohy, nastáva súboj času o prežitie. Nôž mužovi náhle vypadne z ruky, sústavne sa bráni ako šialený a nevzdáva sa. Zvalí policajta na zem a udrie ho. Ten sa však nezľakne, chytí násilného  muža za krka a pravou nohou odkopne vražednú zbraň do bezpečia. Zakrvavená žena sa konečne oslobodzuje.

Je voľná.

Opitý muž, včera otec, dnes opitý manžel, skoro vrah a násilník je  zadychčaný, ledva chytá dych. Zápas s policajtom ho vyčerpal. Sám je zmätený, je porazený, prekvapuje ho, že ho porazil akýsi fízel v uniforme.

- Ste zatknutý za pokus o vraždu a fyzické napadnutie policajta. - povie kapitán Dalmacky.

Zakrvavená žena sa vrhá  do náručia svojho syna, až teraz si uvedomuje k čomu mohlo dôjsť. Pohladí svojho syna, chlapec vzlyká, plače ako búrka. Je v traumatickom šoku. Lekári  ho ošetria, v nemocnici mu ruku zrongenujú a dajú do sádry. Ošetria zranenia i jeho matku, ku ktorým prišla v súboji so svojim mužom. Rany ju bolia i na srdci. Roky žije s alkoholikom, kde je domáci teror na každodennom poriadku. Nezaslúži si takýto osud, ani jej syn. Podáva trestné oznámenie na svojho  manžela. Podíde k nemu, pozrie sa mu do očí, nakoniec prehovorí.

- Zhni vo väzení, ty netvor! Nič iné si nezaslúžiš! -

Muž sklopí zrak, nezmôže sa ani na slovo. Pod oknami sa prebúdza ráno,  najboľavejšie pod srdcom. Policajt mužovi nasadí putá, ten sa otočí k rodine  a iba dodá. - Mal som vás rád. -

Žena sa na neho pozrie, mysľou jej preblesknú  spomienky na život s s týmto mužom.

- Mal som vás rád. - rezonujú v nej manželove slová, ktorého policajt odváža v putách.

Jeho slovám, ale nikto neverí.

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?