na trištvrte Tvojho úsmevu,
sneh na tvojich perách dohára,
do poslednej kvapiek krvi.
Prví budú poslední.
Poslední budú prví.
Vo vlastných našich stopách
sa vôňa purpurových ruží nestráca.
Stromy z druhého brehu,
sú mojím svetom do Tvojho okna,
pod ktorým preteká čas
ako rieka medzi prstami.
Jeseň vyprchá,
zima je nám v pätách, priamo za nami.
Stačí sa obzrieť iba,
a ty pochopíš,
čo lupeňom zakvitnutých do krvi chýba,
v našej záhrade.
Položené sú básne na hladine jazera,
čas dávno zosadol na vodu a zamával krídlami.
Dotklo sa spomienok
ako horúci piesok presýpacích hodín.
Večer po Tvojich prsiach chodím
a prosím, aby zastal čas.
Zima je zamŕznutá v korunách,
na hladkých Tvojich stehnách,
staviam náš svet, plný nehy....,
keby.....,
som vedel, čo spôsobí láska....,
čo vidia moje oči v Tvojich zákutiach
srdce vždy láska
s vášňou na perách.
Ráno vytriezvení z vášne,
nebo je ešte ako ranná káva vlažné.
Ostali biele pierka labutí -
a čas zlomený na tri štvrtiny.
A ty mi povieš:
- Boh je láska. Láska je Boh.
A ty pre mňa navždy jediný. -