Presne vtedy

Autor: Gabo Németh | 7.12.2013 o 15:14 | (upravené 7.12.2013 o 16:27) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  126x

/priateľke D. /

na trištvrte Tvojho úsmevu,

sneh  na tvojich perách dohára,

do poslednej  kvapiek krvi.

Prví budú poslední.

Poslední budú prví.

 

Vo vlastných našich stopách

sa vôňa  purpurových ruží nestráca.

 

Stromy z druhého brehu,

sú mojím svetom do Tvojho okna,

pod ktorým preteká čas

ako rieka medzi prstami.

Jeseň  vyprchá,

zima je nám v pätách, priamo za nami.

 

Stačí sa obzrieť iba,

a ty pochopíš,

čo lupeňom zakvitnutých do krvi chýba,

v našej záhrade.

 

Položené sú básne na hladine jazera,

čas dávno zosadol na vodu a zamával krídlami.

 

Dotklo sa spomienok

ako horúci piesok presýpacích hodín.

Večer po Tvojich  prsiach chodím

a prosím, aby zastal čas.

 

Zima je zamŕznutá v korunách,

na hladkých Tvojich stehnách,

staviam náš svet, plný nehy....,

 

keby.....,

 

som vedel, čo spôsobí láska....,

čo vidia moje oči  v Tvojich zákutiach

srdce vždy láska

s vášňou na perách.

 

Ráno vytriezvení z vášne,

nebo je ešte ako ranná káva vlažné.

 

Ostali biele pierka labutí -

a  čas zlomený na tri štvrtiny.

A ty mi povieš:

- Boh je láska. Láska je Boh.

A ty pre mňa navždy jediný. -

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?