Vták na skalou Prometea vznáša sa ako kráľ.
oblohou sa nesú krvilačné mračná.
Lúč slnka zvláštnu partičku rozihral,
zem vyprahlé pery má, je neskutočne lačná,
túžiac sa nasýtiť pohľadom aeroflota
s roztiahnutými krídlami z výšky,
ten výkon letca, o ktorom básnil sám Michelangelo.
Sú sny, sú túžby vykradnuté z múdrej knižky,
keď ti unavený vietor sadá na čelo
ako jesenný monzún zo známej drámy,
ktorá rokmi ako legenda zvráskavela.
Zdatnému orlovi sloboda vždy krídla slávi
a skala ďalej puká od úžasu tohto diela.