Vianočny sonet

Autor: Gabo Németh | 12.12.2013 o 7:46 | (upravené 17.12.2013 o 5:32) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  119x

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zakvitlo  svetlo zrána na priľahlé svety,

to posolstvo Krista  z Betlehema.

Tvoj úsmev ako vločka za oknami svieti,

a vietor v ranných uličkách sa poneviera.

 

Čosi v nás  ožíva,  nazvime to správne  po mene,

vrie to v nás ako  navždy vyprahlá studňa.

Znežneli z toho pri kríži i kamene,

ktoré sa do štedrovečerného rána budia.

 

A v každom kameni  je láskyplný dotyk  Krista,

sme  bližšie  k cieľu a vždy Kristom živí,

je mnoho radosti súzvuku a cesta viac viac než istá,

byť na chvíľu k seba iná, byť k sebe neustále iný.

 

Ako živá voda z priezračného - čistého prameňa,

ten slzami nášho zamyslenia sadá na pery.

Deň sa na uzimené decembrové vločky premieňa,

a rodí  bielu rozprávku. Kto nám  to však všetko uverí?

 

Na  slame spí večné, blízke všetkým  betlehemské dieťa,

ktoré ukáže  nám nevyspytateľné cesty Božie,

ten smer, s čarom Vianoc, s modlitbou v srdci nájde ťa,

v tej chvíli sa  každý zmení, každý trocha zbožnie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?