Búrková odysea

Autor: Gabo Németh | 7.1.2014 o 6:38 | (upravené 13.1.2014 o 6:52) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  131x

 

 

 

 

 

 

 

Zarezané nočné svetlo v dlani.

Ohnivé struny huslí

v predsieni  vlastného srdca.

 

Paganiniho jeseň,

nebo hrá svoj príbeh po kvapkách,

a za mnou vypredaná deaktivovaná tma.

 

Noc kráča v slepých uličkách do ticha.

 

Zahnem na  kamenné námestie,

kde som ti kedysi kupoval ruže,

 

o tom každý štvorcový meter kameňa rozpráva.

Nebo je plné mramorových hviezd -

tá zvláštna nočná rozprava.

 

Nebo ďalej hrá,

za mnou vypredaná deaktivovaná tma.

 

A ráno samota bije

do okien ako Jimmy Hendrixon.

Pár zronených kvapiek do ticha.

 

Slza stekajúca po tvári

rozpíše posledný  verš.

Večný to smäd po tebe. Ty jediná všetko smieš.

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Europarlament povedie Berlusconiho hovorca Tajani

Talian nahradí na čele europarlamentu Nemca Schulza.

KULTÚRA

Simpsonovci komentovali hiphop. S Rytmusom by si rozumeli

Seriál odvysielal prvú hodinovú epizódu.


Už ste čítali?