Svoj dlh splácam celý život

Autor: Gabo Németh | 19.1.2014 o 11:24 | (upravené 19.1.2014 o 14:16) Karma článku: 3,90 | Prečítané:  180x

/ venujem mame /

 

 

 

/ venujem mame /

 

Nebo je nedeľný obrus na sviatočnom stole.

Jeseň vystretá  ako Kristus na kríži.

Sú také dni plné dažďa

a spomienok  ako žeravá láva.

 

Srdce je trezor

na vlastné sny,

ktoré vždy dosnívam.

Noc je už minulosť,vychádzajúce slnko

holým obrazom skutočnosti, že rodí sa deň.

 

Sedím a rozmýšľam.

 

Prečo sú matkine ruky vzácnejšie ako chlieb.

Najdrahšie  bohatstvo  -

ktoré som dávno nepohladil,

neobjal ťa, mama, pritom som tak chcel.

 

Sú slová, ktoré v danej chvíli nevypoviem.

Sú sny, ktoré sa nikdy nestanú skutočnosťou,

a predsa nás čosi hreje ako babie leto,

v septembrovom čase,

ako slzy, ktorá sa ti skotúľa po tvári.

 

Osud je kríž,

ktorý občas neunesiem.

Na dve kvapky Hemingwayovho mora,

zaplaví ťa vlastná povodeň.

 

Matkine ruky sú vzácnejšie ako chlieb.

Byť nimi sýty, teraz vypoviem akurát.

- Mama, mám ťa rád. -

 

A tak to ti splatím svoj dlh.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?