Bolestná pri rieke

Autor: Gabo Németh | 7.2.2014 o 6:43 | (upravené 7.2.2014 o 8:02) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  78x

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komu ruže,

komu zvony do hrobu,

komu ubolenú zem, plačúcu slzami Krista.

Je jediný smer - cesta je viac než istá.

 

Komu chryzantémy,

komu veniec uvitý do ticha,

komu úsmev, komu šťastie, utkané z hodvábu.

 

Komu cesta,

komu rieka, objímajúca rozzúrené vlny.

Komu ticho, komu bolesti a smútky.

 

Do  večera vsadený kríž do zeme.

Obloha si v plači vlastné slzy  zoderie.

 

Keď príde pravý čas nebo sa zvatrí,

a zhasne do tichých spomienok.

 

A listy, zhodené zo starého agátu,

to miesto v srdci stále bolí......

 

A bolesť, vstupujúca do vlastných  vĺn,

v zradnú rieku navždy zaliatu,

je bolesťou pri brehu, ktorý rozpráva.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?