Vyznanie

Autor: Gabo Németh | 12.2.2014 o 15:35 | (upravené 14.2.2014 o 14:43) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  66x

/ venujem mame /

Explodujem na mraky,

z oka mi prší slza.

Tak ako sa žije

s úsmevom cez slzy.

 

A potom stačí nádych,

sila, odvaha, zbúrať starý hrad,

a v  srdci nezabudnúť na ruiny.

 

Stačí veriť, dúfať,

že mráz dokáže premeniť na ruže,

že leto nespáli mrazivý január.

 

Proste stačí mať istotu,

že každá bolesť vstáva z popola,

že každý súmrak raz spozná svitanie,

 

more  svoj odliv, každý deň príboj svoj.

Vieš, mama, som iba tvoj...,

som  z tvojej krvi.

 

Sú búrky, to sa stáva...,

ale láska k tebe,

je ako kúsok chleba,

ako hrejivé ráno po temnej noci.

 

Som rád, mama, že ťa mám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Politológ: Symbolom dnešnej strednej Európy je plot

Havlíček a ďalší cestovali do Ruska a konštatovali, že Rusi sú síce naši slovanskí bratia, jazyk je podobný, ale režim je úplne iný.

ŠPORT

Sagan v Austrálii nezvíťazil ani na záver. Tretí raz prehral s Ewanom

Preteky Tour Down Under vyvrcholili šiestou etapou.

KOMENTÁRE

Rakúskemu kancelárovi je smutno z vlastných rečí

Je lepšie, keď tak hovorí kancelár, než by to mali byť po voľbách ultrapravičiari?


Už ste čítali?