Gabriel Németh - Valentínske blues

Autor: Gabo Németh | 15.2.2014 o 7:13 | (upravené 29.3.2014 o 9:36) Karma článku: 4,86 | Prečítané:  158x

 

/ cyklus básní venujem priateľke Deniske /

básne sú z pripravovanej zbierky

Srdce na kľúč, ktorá vyjde v lete tohto roku.

 

Rozprávka  / s tebou o tebe /

 

Boh ma skúša,

vysloviť tvoje meno

do vankúša.

 

Oprieť sa o sen,

o náš kríž.

 

Noc je plytká voda

ako vlastné svedomie.

 

Hviezdy ti konečne

zosadli na pery,

nemusím byť pritom  Exupéry,

 

aby mi každý uveril,

že život s tebou,

je jedna veľká rozprávka.

 

 

V okamihoch ticha

 

Srdce bije na dotyk,

akoby zastal čas,

len vietor sa oprel

do chlapských dlaní,

 

s pocitom,

že láska je slovo,

slovo je láska.

A Boh medzi nami.

 

V tom, v srdci zhasne búrka

do kvapiek nášho  príbehu.

 

Viem, naše  túžby  už

dávno zhasli v povetrí.

Prosím ťa zhasni!

Slovo vždy poéziu zavetrí.

 

Jeho čaro ostane navždy v básni.

Veď to sama dobre vieš......,

 

Večer  u nás  dvoch

 

Prejdem tvoj úsmev

cez rovník,

na dvoch kolesách

objavím  novú  Ameriku.

 

Slepej  pravde

prinavrátim  Krista  z  kríža,

vyslovím  slovo počaté  z  Márii

a pochopím jediné.

 

Dávno sú nám

dané  všetky  cesty

k vlastnému šťastiu,

 

tam a späť, ku krížu,

kde plače

i posledné steblo trávy

ako dieťa.

 

Z nehy a túžby vyzlieka sa  tma,

milovať ťa,

znamená  náš

vlastný  svet  z  rozprávky.

 

Si moja  Popoluška v sexi džínach,

za kuchynským drezom,

preváraš  vodu  ako  spomienky.

 

Veríš, že každá  minca,

má svoj rub a líc.

Som si  istý,

každá rozprávka  si nájde

svojho princa.......,

 

keď sa na mňa slastne  ako  cukor,

v akcii so zľavou  usmeješ.

 

 

A ja stále hrám.

 

Je ráno podľa

Beethovenovej partitúry.

 

Otvorím deň

s husľovým kľúčom v srdci,

len tebe hrám.

 

Trištvrťové  sú  tvoje oči,

poznám  ich večné tajomstvá,

 

majú svoj tajný kód,

ktorý poznám  iba ja.

 

Ráno sa na krištáľ rozbíja tma.

Svitá medzi oknami.

 

Ty vchádzaš ku mne

nahá po špičkách,

po klávesoch beží čierny kôň.

 

A ja stále hrám.

 

 

 

Ráno  /  s tebou  a  predsa  bez  teba  /

 

/ ponorený do básnickej samoty /

 

 

Ako prst  v  tráve,

keď práve,

jar triešti svoje smaragdy....,

sú naše sny zviazané do kytíc.

 

Priznám sa,

je to zvláštny pocit ,

keď sa poézia stáva anjelom  na krídlach.

 

V  tichu sa rodí spomienka....

Báseň prebudená  na papieri,

a moja samota ponorená  ticha.

 

Srdce  iba ako semafor zabliká,

ospalé ráno zakotví vo  svojom prístave.

 

So šálkou kávy myslím na teba

a ostávam verný pri káve.

 

 

Láska  až  za hrob

 

/  priateľke  Deniske  /

 

Minúty tak zvláštne pretekajú

medzi dlaňami,

ako náhliaca sa rieka

medzi splašenými brehmi.

 

Návraty  bez  rozlúčok?

Prosím ťa, veď tie sú už dávno za nami.

 

Chvejúc sa ako struny na husliach,

až srdce trhá, vlastnú hruď, rozpína.

Nedeľné zvony bijú nadoraz,

slovom hotová druhá  Hirošima.

 

A potom posledný ťah na šachovnici,

kde padne i posledná veža,

hlavne, že dnešná noc bola,

je, a vždy bude, naša, svieža .

 

Patríš iba mne,

ako včera, ako vtedy,

ako tisícraz, ako teraz, v tejto chvíli,

ako naveky, ako navždy.

 

Ako bubnujúce kvapky na parapete okna,

v štýle Jimyho Hendrixa,

ako premoknuté kvapky v daždi,

 

ako obyčajné ľudské šťastie,

pre bolesť, pre lásku, na jeden kríž.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?