Z histórie Popolcovej stredy

Autor: Gabo Németh | 4.3.2014 o 5:24 | (upravené 5.3.2014 o 18:47) Karma článku: 2,34 | Prečítané:  301x

Popolcová streda, alebo škaredá streda je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou, do týchto dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkou nocou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.

Názov dňa pochádza zo zvyku páliť bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používal pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom  na čelo. Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu kresťanstva.

Pre mnoho  kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa,  či smerovania vlastného života. Vyznačuje sa teda pokáním. V rímskokatolíckej cirkvi  je Popolcová  streda dňom prísneho pôstu. Zvláštnosťou  Popolcovej stredy kedysi  bolo, že ženy chodievali z kostola rovno do krčmy. Či sa patrilo, či nie, ale bolo to tak, tu sa skladali  na pálenku.

Prípravný obdobím pred Veľkou nocou v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách, v Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pre Veľkou nocou / medzi 4. februárom  a 11. marcom /. V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu  a zdržiavania sa mäsitého pokrmu kňazi , alebo diakon  v takýto predveľkonočný čas na omšiach robí popolom znak kríža  na čelách veriacich so slovami :  - Pamätaj, že prach si, na prach sa obrátiš. -

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8.storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený  len pre veľkých a verejných  hriešnikov , ktorí v tento deň  začínali cestu pokánia .Vstupovali do chrámu  bosí,  zaodetí  vrecovinou  a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostaní veriaci a sypanie  popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí  bol  tento obrad udomácnený  v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu nahradilo značenie krížika na čelo.

Greckokatolíci / byzantského obradu  /, ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový  pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci / latinského obradu / . Svätá  štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pre Lazarovou sobotou.  Do štyridsiatich dní pôstu počítajú greckokatolíci aj soboty a nedele / zatiaľ čo rímskokatolíci nedele nepočítajú  /.  Pôst  je obdobím, keď  sa má veriaci usilovať o obrátenie , zmenu zmýšľania nad svojím životom. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného  utrpenia je  vyhradený až Veľký týždeň. Tieto skutočnosti  sa odrážajú  aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi - stredy a v  piatky sa slúži liturgia vopred posvätených darov. Pri nej sa veriaci rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary , bohoslužba nemá anaforu / eucharistický kanón / premenenie svätých darov. Je to  bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň , na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho, či sv. Bazila Veľkého, obsahuje mnoho kajúcich  prvkov - najmä hlbokých poklôn.

Z histórie :

V učení Dvanástich apoštolov  zo začiatku 3. storočia sa odporúča jeden až dvojdňový pôst pred krstom a dvoj až trojdňový pôst pred  Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul  štyridsaťdňový pôst, ktorý  sa odporúčal  veriacim už na začiatku 4. storočia. Číslo štyridsať malo svoj posvätný význam  : Ježiš Kristus sa pôstil štyridsať dní  pred svojím verejným vystúpením , štyridsať dní pokrývala  voda  zem počas potopy sveta, štyridsať  dní sa pôstil Mojžiš na vrchu Sinaj, štyridsať putoval  prorok Eliáš k jaskyni na vrch Horeb, kam k nemu prišiel  Boh.

 

Pôvodne pôstne pravidlá boli veľmi prísne, dovoľovali požívanie jedla len jeden krát denne. Okrem toho boli sprísnené abstinenciou, t.j. úplným zdržiavaním požívania niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky, napríklad maslo, syry. Terajšie predpisy týkajúce sa pôstu a  pôstenia boli zavedené v roku 1966 apoštolskou konštitúciou  Poenitemini. Pôstné  obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele.  Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ. Prvá pôstna nedeľa sa ešte do nedávna nazývala Quadragesima / grecky  tesserakostes /, t.j. štyridsať dni pred Veľkou nocou.

Začiatkom 5. Storočia sv. Maximus, turínsky biskup  zaviedol trojtýždňovú predpôstnu prípravu. Tri nedele pred pôstom sa volali : Septuagesima - táto nedeľa bola u nás známa pod menom Deviatnik, potom sú to nedele :  Sexagesima a Quinquagesima. Spolu so štyridsaťdňovým pôstom tvorili prípravu, symbolizujúcu sedemdesiat rokov babylonského zajatia. Pápež Gregor I. Veľký / 590 -604 /  pred narodením Krista vytvoril pre tieto osobitné prosebné v modlitby.  Pápež  Alexander III. /1159 - 1181 / nariadil, aby sa spev Alleluja - podobne ako v štyridsaťdňovom  pôstnom  období nahradili invokáciou /  Laus tibi Domine, Rex  aeternae  gloriae / Chvála Ti Kriste, Kráľ večnej slávy /. V roku 1969 boli tieto liturgické zvláštnosti zrušené a tri nedele boli preradené do cyklu nedieľ cez rok.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?