Ruže, ktoré bolia / prepracovaná verzia poviedky /

Autor: Gabo Németh | 25.3.2014 o 16:21 | (upravené 2.5.2014 o 5:06) Karma článku: 3,94 | Prečítané:  144x

Každé ráno pod oknami zakvitnú ruže, Mária si spomenie na leto, ktoré navždy pochovalo jej syna. Hľadí spoza záclony a upiera svoj zrak na ruže. Slnko stúpa pomaly k vrcholu, rozpaľuje mraky na popol, len ona nedokáže zabudúť. Ach, čo by dala za to, keby jej syn mohol byť tu, pri nej.

Vojsť, pohladiť jej ruky a povedať.

- Mama. -  Do očí sa jej tisnú slzy, i po rokoch spomienka na syna bolí. Leto pominie, ruže odkvitnú, bolesť, však  zostáva. Smútok jej zovrie srdce, iba ono vie, čo cíti, čo matku taká strata môže stáť. Do izby vchádza jej muž, pozrie  sa z okna  na ruže a dodá.

- Viem, čo ťa trápi. Sú to mu práve dva roky, čo Peter od nás navždy odišiel. Už nikdy....., - nedokáže vydať zo seba ani  slovo. A mlčí. Zarámovaná fotka na stole pripomína kedysi rodinnú idylku. Rudo ju chytí do ruky, neskutočne sa mu trasú. Odrazu v ňom ožívajú spomienky. Peter v ten deň doniesol ruže pre mamu k jej pädesiatke. Mária syna objala, vložila kvety do vázy. Dlho sa nezdržal, obrátil sa k nej a povedal .

-  Idem k Zuzane. -  usmiala sa na neho.

- Choď, ty zaľúbenec, a pozdravuj ju. -

Sadol si na motorku, ktorú  dostal od rodičov k maturitám, veľmi po nej túžil. Oprel sa  o vietor a uháňal. Mal Zuzku rád, zo začiatku nestála za povšimnutie, ale čoskoro sa v druhom ročníku na strednej škole, ktorú obaja navštevovali, vykľula krásna labuť. Padal dážď, cesta bola mokrá, z ničoho nič sa zdvihla hmla ako mlieko. Spomalil, hľadel pred seba, všetko bolo v poriadku, kým sa na neho z protismeru nezačala rútiť tatrovka.

Keď sa Rudo dozvedel od susedov, že neďaleko od nich havaroval motorkár a k tomu, keď im Zuzana zavolala, že Peter k nej nedošiel, vedel, že motorkár, o ktorom sa už vravelo a o samotnej havárii v tento deň, že je to ich syn. Bol to Peter.

Zuzana  mu chcela v ten osudný štvrtok povedať, že pod srdcom nosí jeho dieťa.

Ako odpovie neskôr svojmu synovi na otázku, keď sa jej spýta.

- Mami, prečo nemám otca? -

A čo mu povie vôbec Mária, jej stará mama, keď vyrastie a povie.

- Chcem, za úspešnú maturitu motocykel. -

Nikdy! V žiadnom prípade! Nikdy! Motocykel nikdy!

Ponorí sa do slnečných lúčov poludnia, vyjde na dvor a odstrihne ruže. Prejde prah dverí a vojde do kuchyne, ruže položí na stôl, tak veľmi bolia, až trhá vlastné srdce na mraky. Vloží ich do vázy a spýta sa samú seba.

- Môže existovať leto bez ruží? -

Bránka na dvore v tej chvíli zavrzgá. Cez dvor do Mariinho rodinného domu vchádza Zuzana s Petríkom a povie.- Môže existovať, áno..., ako existuje  život bez  milovaného, ktorého sme mali radi. Smrťou sa nič nekončí, mama, iba začína. - Podíde k stolu s ružami a doleje vodu do vázy.

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?