Pravá sobota s poéziou Joža Urbana

Autor: Gabo Németh | 10.5.2014 o 17:07 | (upravené 10.5.2014 o 17:30) Karma článku: 3,88 | Prečítané:  118x

 

/  spomienková báseň /

 

/ pamiatke nepokrvnému  bratovi

a výnimočnému básnikovi  J. U. /

 

Deň sa vyklonil z okna

ako Boh u Nebeskej brány

na oblohe zrána plnej poézie.

 

Bola sobota

a ja som  sedel  v kuchyni

s knihou Joža Urbana Zúrivý Robinson.

 

Presne, bola sobota  ako teraz.

Slnko  svietilo a predávalo svoje lúče.

Máj bol zahľadený do júna.

Z rádia šiel Elton John,

z očí mi vanuli slzy ako vietor

pod  našim oknom.

 

Slovo za slovom  som prežíval Tvoju poéziu, Jožo.

Otec pristúpil k oknu, otvoril ho,

vytiahol z vrecka cigaretu

a fajčil ako stará Dimitrovka.

 

Hľadel som na neho s úctou a pokorou

a spomínal na dobráka starého otca,

ktorý si tiež tykal s cigaretou.

 

Jeho už dávno nebolo.

 

Mama  práve varila obed,

Otec, fajčil jednu cigaretu za druhou.

Spomenul som si na Teba, Jožo,

na rok 1991, keď som ťa navštívil na Laurinskej 2,

keď si mi dával rady do života i toho básnického.

 

Mal som pocit, že počúvam svojho brata,

brata, ktorému na mne záleží.

 

Otec fajčil ďalej, v pľúcach mu hustol dym,

z ničoho nič začalo pršať, zdvihla sa nečakane

mladá neskúsená hmla,chystajúca sa vydať za starého,

ale múdrého starca menom Londýn.

Otec okno zatvoril.  Dusil sa.

 

A ja som ťa, Jožo, čítal ďalej.

Neskôr som vošiel do svojej izby

a vybral si Tvoju Knihu polomrtvých .

 

Bolo to zvláštne,

ten pocit, tá spomienka na brata, básnika

nie pokrvného, ale predsa....,

 

Až po rokoch,

Keď hlásili v televíznych novinách,

že si havaroval a našiel si Stôl U siedmych  básnikov

pri  nebeskej bráne pod Michalskou.

 

S báťkom Vladimírom Mináčom si potom

filozofoval o básniach a živote,

ako druhý Sigmund Freud.

V tej chvíli som pochopil ,

čo nás spája, respektíve raz navždy spojí.

 

Keď  mi vypadne pero z ruky,

a zachvejem sa ako starý sivý  november,

ktorý už  nedokáže zo seba zhodiť listy,

a pozriem sa vlastnej  jeseni života do tváre,

 

bude to signál, že prichádzam....,

Dám ti vedieť včas,

a ja viem, že mi objednáš fleka,

zapáliš si cigaretu,

ako vtedy na Laurinskej 2.

 

Budeš fajčiť ako Turek

A ja ti zaplatím grátis

dve deci  Frankovky.

 

 

 

 

U Stola siedmych básnikov.

Vieš, Jožo, veľmi mi chýbaš.

Mne už nezáleži na nikom.

 

Chcem byť iba básnikom.

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?