Sen ako vypredaný artikel -
noc akoby ju sprivatizoval sám Boh.
A ty kráčaš dolu ulicou sám.
Tma sa ťa dotýka zo všetkých strán.
Si tak sám a poézia s Tebou.
Na rukách hviezdy,
noc v nich hniezdi.
Si tak sám.
Stretávaš stromy,
obďaleč opustenej ulice,
mesto sa hojdá vo vetre
ako bolesť,
ktorá nikdy neprebolí.
Si tak sám,
kráčajúc oproti polnoci,
s obrazom samoty na perách,
zhorkla ako blen.
Iba mesiac,
ten starý playboy,
pláva dolu oblohou,
pomaly, ale iste,
a nič si nevšíma.
Daždivé kvapky sú tvojim letom
tisícich impresii do tichej búrky,
nečakane iskrí sa na plameň,
a v tebe odrazu
všetko horí na popol.
Si tak sám.
Na rukách hviezdy.
Si tak neskutočne sám.